Presne takto to vyzerá v centre francúzskeho Cognacu,v miestnosti s veľavravným názvom Paradise, kde sa nachádzajú jedny z najcennejších a najdrahších koňakov na svete. Niektoré z nich dokonca pamätajú aj Napoleona, pretože na tom najstaršom sklenom minidemižóne je tabuľka s rokom 1802.
Paradise je hrdosťou rodinného koňakového domu Guy Lhéraud, ktorý sa nachádza v dedinke Angeac-Charente so 400 obyvateľmi. Keď sem prídete, v nenápadných budovách by ste určite nehľadali firmu, ktorá funguje od 17. storočia a svoje koňaky dodáva napríklad do britskej Snemovne lordov, ale najmä – je suverénne najvýznamnejším svetovým producentom koňakov pre ozajstných fajnšmekrov ročníkových koňakov.
Teda takých, ktoré sa „neblendujú“, nemiešajú z viacerých ročníkov, ale robia sa z hrozna jedného ročníka a pod prísnym dohľadom Bureau National Interprofessionnel du Cognac. Tie najstaršie a najcennejšie sa uchovávajú v sklenených demižónoch v prítmí Paradise. Na otázku, či sa neboja krádeží, odpovedá Laurent Lhéraud, ktorý je strednou generáciou súčasných Lhéraudovcov, že ich nočnou morou nie sú ani tak zlodeji, lebo nejakú tú fľašu by oželeli, ale vandali. Pretože storočný koňak, vytečený z rozbitého demižónu, už nikdy nikto nenahradí.
S miliónmi uloženými v demižónoch Lhéraudovci nakladajú veľmi uvážlivo – z každého z tých najstarších nafľaškujú vždy len niekoľko fliaš, hoci najmä z Číny a Ruska ich záujemcovia stále bombardujú ponukami, že odkúpia celý ročník. „Číňania len veľmi ťažko chápu, že celé ročníky naozaj nie sú na predaj a že im nepredáme sto fliaš, ale len jednu alebo dve,“ hovorí s úsmevom L. Lhéraud. Napríklad z najstaršieho ročníka, už spomínaného 1802, nafľašovali v roku 2002 šesť fliaš a predávali sa po cca 10-tisíc eur.
Laurent Lhéraud Zdroj: Barbora Jakubová
Síce menej honosný, ale určite zaujímavý je aj sklad s nafľašovanými mladšími ročníkovými koňakmi a armaňakmi. Najmä koňaky, destilované v roku, keď ste sa narodili, sú v zahraničí populárnym darčekom. Napríklad cena ročníkov zo 60. minulého storočia sa pohybuje okolo 400 až 500 eur za fľašu. No nie každému je súdený koňak s jeho ročníkom narodenia – aj keby ste boli ochotní tých niekoľko sto euro dať, môže sa stať, že koňak z roku, ktorý chcete, neexistuje.
Dôvod – ročníkové koňaky sa robia len z hrozna tých najkvalitnejších ročníkov. „Mladšie“ teda cca 50-, 60-ročné ročníkové koňaky odporúča na výnimočný koňakový zážitok aj L. Lhéraud. Ich servírovanie totiž zvládne aj koňakový laik. So storočnými a staršími koňakmi je to zložitejšie – potrebujú veľa hodín na to, aby sa „otvorili“ a koňakoví nadšenci z nich dostali to, čo v nich naozaj je.
Rodinný podnik
Zdroj: Barbora Jakubová
Lhéraudovci vyrábajú a predávajú koňak už stáročia, ale pod vlastným menom ho začal produkovať v roku 1971 až Guy Lhéraud, ktorého meno firma nesie. Hoci už prekročil sedemdesiatku, podnik stále vedie a 200 dní v roku strávi na obchodných cestách. Podobne ako jeho manželka Andrée, ktorej nikto nepovie inak ako Madam Lhéraud a o ktorej sa hovorí ako o „krku“ rodinného biznisu.
Okrem toho je autorkou ručne písaných etikiet, ktoré ročníkové koňaky zdobia, a tomuto umeniu teraz učí vnučku Anne Sophie. Strednú generáciu predstavuje ich jediný syn Laurent Lhéraud, ktorý je hlavným enológom a technológom firmy a pomáha mu syn Jean Charles. Na otázku, či L. Lhéraud alebo jeho deti netúžili po inej profesii, ako pracovať v rodinnom biznise, odpovedal jednoducho: „Nie. Keď sa v tomto prostredí pohybujete doslova odkedy sa naučíte chodiť, ani vám to nenapadne.“
