Tlak na úspory

Problém malej skupiny

Povinnosť nainštalovať si určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla ukladá konečným spotrebiteľom novela zákona o tepelnej energetike. „Táto povinnosť sa týka veľmi malej skupiny ľudí. Na prvý pohľad to vyzerá ako násilné riešenie, ale na druhej strane to prinesie úspory,“ hovorí predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Miroslav Obšivaný. Podľa neho má pomerové rozdeľovače tepla namontovaných zhruba 80 až 90 percent domácností.

O ich masovom rozšírení svedčia tiež údaje Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Podľa nej sa takmer v deväťdesiatich percentách bytových domov na Slovensku zabezpečilo hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov a pomerových rozdeľovačov tepla. Sú to tri základné úkony, ktoré vedú k úsporám. Aj vďaka vykonaniu týchto opatrení sa za ostatných desať rokov podarilo podľa SIEA znížiť spotrebu tepla na vykurovanie bytových domov na Slovensku až o tretinu.

Novelu z dielne ministerstva hospodárstva v marci definitívne odhlasovali poslanci parlamentu. Merače sa stanú povinnou výbavou bytových domov na základe predpisov, ktoré Slovensko prevzalo v rámci členstva v EÚ.

Aj keď má užívateľ bytu radiátory osadené pomerovými rozdeľovačmi, konečný účet za teplo na vykurovanie nie je len v jeho rukách. Výpočet nákladov na jeden byt sa totiž odvíja od celkovej spotreby objektu, ktorú fakturuje dodávateľ tepla. Tá je súčtom spotreby všetkých obyvateľov.

Určenie pravidiel rozpočítavania nákladov (do akej miery sa zohľadní skutočná spotreba a rozloha bytu) pre jednotlivé byty je potom na vlastníkoch. Ak sa na nich nedohodnú, postupuje sa podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tá prikladá väčšiu váhu (60 % a viac) podlahovej ploche bytov než údajom z pomerových rozdeľovačov tepla.

Pomerové rozdeľovače vnášajú viac spravodlivosti do rozúčtovania nákladov. Týka sa to však skôr zateplených domov, kde sú úniky tepla cez steny bytov s menej výhodnou polohou (byty na kraji domu, vrchnom poschodí alebo nad pivnicami) zanedbateľné v porovnaní s nezateplenými budovami.

Domácnosť má dosah v podstate len na vlastnú spotrebu tepla, ktorú si môže regulovať termostatickým ventilom. „Ventil by mal byť správne nastavený tak, aby sa nedal úplne zatvoriť a miestnosť sa tak úplne nepodchladila,“ upozorňuje M. Obšivaný. Vďaka cielenej regulácii sa podľa neho dá skresať spotreba tepla v byte o desať až dvadsať percent. Podmienkou je, že okrem ventilu musia byť na radiátoroch nainštalované pomerové rozdeľovače a tepelná sústava v bytovke je hydraulicky vyregulovaná.

Kúriť rozumne

Investícia do pomerových rozdeľovačov nemusí byť veľkým strašiakom. Bežne ide o desiatky eur. Niektorí dodávatelia tepla podľa M. Obšivaného vychádzajú zákazníkom v ústrety tým, že zabezpečia hydraulické vyregulovanie sústavy aj montáž ventilov a meradiel. Spotrebitelia takúto investíciu splácajú z úspor, ktoré vďaka nej dosiahnu. Skúsenosti z praxe hovoria o tom, že návratnosť sa môže pohybovať medzi jeden a pol až dvoma rokmi, čo je pomerne krátky čas. Keď už spotrebitelia majú namontované ventily, sú podvedome nútení ich aj používať.

Za štandardnú teplotu v byte sa považuje 21 až 22 stupňov Celzia. Prekurovanie príbytkov by si ľudia mali rozmyslieť. Najmä tí, ktorí majú hlbšie do vrecka. S každým stupňom teploty navyše rastie spotreba tepla o šesť percent.

Povinnosti montáže pomerových rozdeľovačov tepla sa vyhnú budovy s podlahovou plochou menšou ako 500 štvorcových metrov. Sú to domy, v ktorých je približne do desať bytov. Ministerstvo hospodárstva usúdilo, že v tomto prípade by šlo o neprimerane vysoké náklady v pomere k očakávaným úsporám tepla.