Tlačenie peňazí je nebezpečné, ak sa ekonomike nedarí

Centrálne banky aj vlády na celom svete nalievajú do ekonomiky biliónové sumy peňazí. Len na pripomenutie, v USA už v dolnej snemovni prešiel záchranný balíček v sume tri bilióny dolárov na pomoc ekonomike zasiahnutej koronakrízou. Americká centrálna banka (Fed) už tiež sľúbila naliať do ekonomiky od marca okolo štyroch biliónov dolárov. Okrem štátnych dlhopisov chce kupovať aj tie firemné, ale tiež dlhy z kreditných kariet či hypoték.

Finančné injekcie

V Európe sa deje niečo podobné. Európska centrálna banka (ECB) plánuje pustiť do ekonomiky viac ako bilión eur, čo nemusí byť konečné číslo. Šéfka ECB Christine Lagardová si stále necháva priestor na úpravu opatrení. Veselo porušuje vlastné pravidlá na odkup dlhopisov a už nakupuje aj tie grécke.

ECB nevyrušuje ani nedávne rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, že by mala vysvetliť opodstatnenosť svojej uvoľnenej menovej politiky. Ak to nebude vedieť obhájiť, nemecká centrálna banka by sa na jej programe výkupu dlhopisov už nemohla zúčastniť. Do ekonomiky navyše prúdia peniaze priamo z rozpočtov jednotlivých európskych štátov, takisto v miliardách eur. Samozrejme, ide zväčša o peniaze požičané na finančných trhoch.

 V pláne sú aj ďalšie spoločné európske peniaze na zavlaženie vysychajúcej ekonomiky. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno navrhli zriadenie fondu obnovy vo výške päťsto miliárd eur. Mal by slúžiť na pomoc európskym ekonomikám postihnutým krízou cez priame dotácie. Európska komisia by mala získať peniaze opäť na finančných trhoch.

Môžu sa tieto peniaze niekedy stiahnuť z ekonomiky a nenarobia viac škody ako osohu?