Titul prestáva mať v mnohých oblastiach zmysel. Vzniká nová generácia zamestnancov

Človek stojí takmer každý deň na križovatke a rozhoduje sa, ktorou cestou sa vyberie. Zvolená cesta mnohokrát definuje zvyšok jeho života. Pri výbere školy to platí obzvlášť. Roky študuje odbor, ktorý mu v živote môže priniesť finančný úspech alebo trápenie. Z cesty, ktorú si zvolil a spolu s praxou jej venoval značnú časť života, sa schádza len ťažko. 

O to viac to platí v súčasnosti, keď sa svet dynamicky mení. Technológie napredujú tak výrazne, že nikto nevie, čo bude o niekoľko rokov, nieto ešte dekád. Študijný odbor si však musí zvoliť už teraz. Lenže príchod umelej inteligencie výrazne naštrbil stabilitu mnohých tradičných povolaní. Najmä tých, ktoré pracujú so slovami. 

Príkladom sú právnici. Je to jeden z najlepšie platených odborov v ekonomike. Konkurujú mu iba technológie a moderné strojárstvo. Kedysi platilo, že koncipient sa roky učil od skúsenejších právnikov, za čo boli daňou rutinné práce ako tvorba podkladov, rešerší či draftov dokumentov. Vo svete umelej inteligencie už tieto činnosti nie sú potrebné. Jej jazykové modely ich dokážu robiť omnoho efektívnejšie a lacnejšie. Koncipienti už nebudú potrební v takej miere ako doteraz.

Platí to aj v mnohých iných odvetviach, ktoré pracujú so slovami. A najmä tých, ktoré už teraz majú pomerne nízke platy. Podľa britského Inštitútu pre fiškálne štúdie vzdelávanie v oblasti jazykov, histórie či sociológie v porovnaní s priemerom znižuje mzdy až o 20 percent. Po rozšírení umelej inteligencie bude previs ponuky nad dopytom ešte výraznejší a platy nižšie.

Nové goliere

Už teraz sa preto objavujú úvahy, či tituly stoja za to. Podľa výpočtov inštitútu by až pätina vysokoškolákov spravila lepšie, keby univerzitu úplne vypustila. Dôvodom sú najmä náklady na ňu, ktoré na Západe presahujú 10-tisíc dolárov ročne. V mnohých prípadoch sa omnoho viac oplatí všeobecnejšie bakalárske štúdium. Až 40 percent študujúcich v USA si po skončení druhého stupňa vysokej školy finančne pohorší. 

Aj to je dôvod, prečo v súčasnom prostredí čoraz viac mladých ľudí zisťuje, že titul nepotrebuje. Pracovný trh je napätý po celom svete. Kvalitných zamestnancov je málo, a tak aj zamestnávatelia robia ústupky. Kým doteraz slúžil vysokoškolský titul ako filter na nových adeptov, už to tak výrazne neplatí. 

Okrem tradičných modrých golierov, reprezentujúcich manuálnych pracovníkov, a bielych golierov, reprezentujúcich administratívnych zamestnancov, vzniká nový typ pracovníkov – nové goliere. Ide o zamestnancov, ktorých zamestnávatelia najímajú a povyšujú na základe ich schopností a nie vzdelania. 

Dôraz kladú najmä na zručnosti a motiváciu. Požadované zručnosti odzrkadľujú najmä schopnosť pracovať s umelou inteligenciou a zadávať jej správne takzvané prompty. Umelá inteligencia totiž prináša schopnosť zamestnancov, najmä juniorov, rýchlo sa učiť. Dokáže rýchlo vygenerovať také penzum informácií, pri ktorom má motivovaný záujemca možnosť rýchlo postúpiť v kariére bez nutnosti stráviť niekoľko rokov na vysokej škole. Namiesto toho získa znalosti z praxe už v mladom veku. 

Termín nový golier zaviedla v roku 2016 vtedajšia generálna riaditeľka IBM Ginni Romettyová. Tvrdila, že vláda by sa mala zamerať na „relevantnú kariéru a technické vzdelanie“, aby „vybudovala národný zbor státisícov kvalifikovaných pracovníkov pripravených na nové pracovné miesta, ktoré zamestnávatelia otvárajú“. Ich požiadavky sa menia tak rýchlo, že čakať päť rokov na nových vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov nedáva zmysel. 

Vzdelanie nie je jediný problém zamestnávateľov. Druhým je motivácia stúpať v korporátnom rebríčku. Tá sa po covide stráca. Podľa štatistík v Spojených štátoch až 42 percent zamestnancov nemá záujem o povýšenie. Peniaze navyše sa mnohým neoplatia, keďže s kariérnym rastom sa viažu povinnosti, ako je viac času stráveného v práci či potreba vykonávať manažérsku rolu, ktorá každému nemusí sedieť. Postcovidovým trendom je odmietanie povýšenia. Mnohí pracovníci sú radi tam, kde sú. Siahnutie po nových golieroch – zamestnancoch, ktorí majú dostatočné zručnosti, schopnosti a motiváciu, dáva zmysel.