Slovensko dostalo za porevolučné štvrťstoročie zvláštny kokteil. Na jednej strane lekcie z výchovy k demokracii, v ktorej sme chvíľu vyhrávali, potom schytávali na frak a potom znova hľadali rovnováhu. Podobne to bolo aj s ekonomikou. Roky spamätávania sa a zodpovednosti neustále sprevádzali rabovačky, ktoré sa raz diali pod pláštikom privatizácie, potom akej-takej finančnej konsolidácie, až prišiel ďalší veľký biznis – s eurofondmi.
Hoci z duše neznášam reči o všeobecnej zodpovednosti, kde v konečnom dôsledku nikto za nič nemôže, časť viny v tomto prípade beriem aj na seba.
Je aj vina médií, že sme nedôslednosťou pri sledovaní káuz, otváraním vždy nových namiesto dotiahnutia nedoriešených prispeli k šíriacej sa rezignácii. Nechali sme sa uspať. A to sme už pred šiestimi rokmi v TRENDE mali titulku Slovensko otrávené eurofondmi.
Napriek tomu mám teraz pocit, že sme tieto voľby vyhrali, nech sa skončia akokoľvek. Prišlo to postupne, tak, ako ľudia precitali, že od týchto politických strán sa riešenia skutočných problémov asi nedočkajú. Pomohli im sociálne siete, cez ktoré sa začali združovať do iniciatív a neformálnych združení. A odrazu vytvárajú reálny tlak na politikov. Vidieť to už aspoň na opozícii.
Vlastne vidno to aj na šéfovi vládnej strany. Začína nám pomáhať, keď sčista-jasna velebí verejný záujem.
Som optimista, spoločnosť sa dramaticky mení, ale nie je to zásluha politikov. Je to ich vinou. Kontrolu moci, ktorú si platia občania, budeme musieť naozaj robiť my. Nie noví policajti a kontrolóri podriadení moci korupčných alebo samoľúbo lenivých politikov, ale profesionáli – učitelia, ktorí sa nenechajú okrádať sifónmi, zdravotníci, ktorí sa nenechajú zneužívať masážami, statoční policajti, prokurátori aj novinári...
Už sme skoro vyhrali, len sa musíme premôcť a teraz každý z nás zabojovať o to, aby sme čo najviac otrávených ľudí z nášho okolia prebudili. Výsledky volieb majú vyjadrovať vôľu čo najviac občanov. Preto treba každému primeranou argumentáciou vysvetliť, že skoro v každej strane sa predsa nájdu aj slušní, aktívni a nebojácni ľudia, že sa naozaj môžu prekrúžkovať a že každý hlas bude rozhodovať o tom, akú silu kontroly nad týmto štátom znovu získame.
A potom, po voľbách, sa skutočný boj o charakter nášho štátu ešte iba začne. Nebuďme pohodlní starať sa o výkon moci, ktorá nám okolo krku môže zatiahnuť slučku. Lebo – a to je prameň môjho optimizmu – už sme zistili, že je bez našej kontroly veľmi nebezpečná. A drahá.
