Tí, čo menia spoločnosť dátami

Na uliciach svietia plagáty k novému filmu Snowden. Špión, hacker, zradca, hrdina – láka do kín reklama. Žiadne svaly, žiadne zbrane ani prebytočný sexepíl. Edward Snowden stelesňuje nový typ príbehu digitálnej doby, kde na veľký rozruch stačí presunúť dáta z jedného miesta na druhé.

To je dobrý vstup na rozhovor s Martinom Turčekom, investigatívcom a analytikom Nadácie Zastavme korupciu. Organizácie, v ktorej názve zaznieva veľký celospoločenský problém a ktorej agendou sú návrhy na systémové riešenia. Dopracovať sa k nim dnes vedie do veľkej miery práve cez prácu s dátami.

„Čo nie je tajné, je verejné,“ zhŕňa M. Turček svoj prístup a zároveň všeobecne sa presadzujúcu mantru dnešnej kontroly štátu. Pri otázke na odhalenia snowdenovského typu sám seba označuje za takmer extrémneho zástancu transparentnosti. „Čo je tajné, musí mať veľmi dobrý dôvod na to, aby to tajné bolo. Všetko ostatné by sa malo zverejniť,“ hovorí.

Žijeme v dobe, keď nie je nutné prekračovať zákon, aby sa prácou s dátami hýbala spoločnosť. Štát neustále generuje obrovské množstvá údajov, ktoré sú rôznym spôsobom a v rôznej kvalite dostupné. Dokázať sa v nich orientovať, odhaľovať vzorce neefektívneho správania a navrhovanie riešení je pole, na ktorom sa M. Turček denne pohybuje.

Ako sa z absolventa kognitívnej vedy stane dátový analytik a investigatívec? Jednoducho. Pri svojej diplomovke z oblasti experimentálnej psychológie vyhodnocoval množstvo údajov, čo ho veľmi bavilo. Keď k tomu pridáme záujem o veci verejné a drajv situáciu meniť, máme profil človeka, ktorého dátová spoločnosť potrebuje.

Martin Turček Zdroj: Nadácia Zastavme korupciu

Benefity prístupu

Môže to vyzerať takto: „Pozriem si tabuľku všetkých verejných obstarávaní, kde ich je od roku 2009 zhruba 60-tisíc. Keďže s tým už nejaký čas robím a poznám rizikové faktory, tak viem určiť sto z nich, na ktoré sa treba pozrieť bližšie. Keď to urobím, tak zistím, že povedzme pri dvadsiatich je naozaj nejaký problém. Tak o tom napíšeme a informujeme kontrolné orgány.“

Charakteristika dátovej doby podľa M. Turčeka nie je len v tom, že sa zhromažďuje, sprístupňuje a vyhodnocuje čoraz viac údajov. „Principiálna zmena je v postupnom uvedomovaní si, že voľný prístup k dátam má nesporné výhody,“ tvrdí.

Principiálna zmena je v uvedomení si, že voľný prístup k dátam má nesporné výhody

Jeden zásadný benefit je možnosť verejnej kontroly štátu. A to jednak pri odhaľovaní nezrovnalostí – polícia už dnes rieši množstvo podnetov získaných na základe práce s dátami. Ale je to aj identifikácia možností úspor a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami.

S tým súvisí druhý – ekonomický – benefit verejne dostupných informácií. Mnohé rozvinuté štáty si nechali vyčísliť ekonomický vplyv otvorených dát. Ako príklad M. Turček uvádza verejnú dopravu v Londýne ako systém, ktorý generuje obrovské množstvo dát o správaní cestujúcich. Sofistikovaným sprístupnením údajov je napríklad možné riešiť problém preťažených či, naopak, nevyťažených spojov. A to odporúčaniami pre cestujúcu verejnosť. Pre poskytovateľa dopravy to znamená zlepšenie služieb bez nákladných investícií.

Vyčíslenie ekonomického prínosu otvorených dát sa pripravuje aj na Slovensku. Iniciatíva na úrovni splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti môže prispieť k tomu, že vláda dostane na stôl analýzu, ktorá povie, koľko štát ušetrí, ak sa zverejnia isté dáta.

Zdroj: Zsolt Lukács

Veríme číslam?

Pôsobí to paradoxne. Na jednej strane tu máme veľkú tému dát a obrovských možností ich využitia. Na druhej strane je tu pojem postfaktuálnej spoločnosti a tézy o tom, že ľudia faktom neveria a oslovujú ich emócie či komunikačne zdatní populisti. Ako to teda je?

„Mám problém s termínom postfaktuálna doba. Naznačuje totiž, ako keby tu predtým bolo nejaké faktuálne obdobie. To však nie je ničím doložené,“ tvrdí Matej Hruška.

Ponúka preto iný pohľad: „Máme k dispozícii čoraz viac údajov, ktoré sa dajú využiť na čoraz viac činností a zasahujú do oblastí, kde sme na to neboli zvyknutí. Na druhej strane nám však stále chýbajú dostatočné schopnosti na prácu s nimi. Technologická zmena bola rýchlejšia ako naša schopnosť na to reagovať. To však nie je nevyriešiteľný konflikt,“ myslí si.

Zdroj: Tomas Halasz

Matej Hruška Zdroj: Seesame

O tom, že on sám sa v dátovej dobe zorientoval rýchlo, svedčí už šesť rokov existujúci online projekt Demagog.sk, ktorý slúži na verejnú kontrolu výrokov politikov v médiách. Občianska iniciatíva, ktorú M. Hruška spoluzakladal, je dobrým príkladom na demokratizáciu prístupu k informáciám. Zatiaľ čo doteraz platilo, že dozor nad politickou agendou či komunikáciou by mali mať kontrolné inštitúcie a médiá, nové podmienky a dostupnosť dát umožnili pozerať sa na ústa politikov aj partii mladých študentov.

Momentálne sa M. Hruška venuje politickej komunikácii aj z iného pohľadu. Vo svojej doktorandskej práci skúma, ako by mali politici komunikovať s verejnosťou pri presadzovaní progresívnych riešení. Súčasťou práce majú byť experimenty a práca so získanými dátami. Tie po vyhodnotení povedia, ako napríklad hovoriť o desegregácii rómskych škôl tak, aby to občania skôr prijali.

Dáta do novín

„Ľudia na to klikali ako diví,“ otvára ďalšiu kapitolu svojej skúsenosti s dátami M. Hruška. Témou je epizóda jeho pôsobenia v denníku Sme v pozícii „dátového žurnalistu“. Začalo sa to na jeseň pred štyrmi rokmi. Ústav pamäti národa vtedy zverejnil