Test Volvo XC40: Konkurencieschopnejšie volvo sme ešte nemali

Testovaný exemplár Volvo XC40 D4 AWD poháňa z aktuálnej ponuky najvýkonnejší vznetový agregát – štvorvalec 2,0 l (140 kW/190 k) spriahnutý s osemstupňovou automatickou prevodovkou. Tá posiela krútiaci moment na všetky štyri kolesá. V danej konfigurácii ho môžete získať za rovných 40-tis. eur. Ja som však prevzal testovaný derivát zhodnotený strednou úrovňou štandardnej výbavy Momentum a spektrom položiek doplnkovej výbavy, a tak sa výsledná cena vyšplhala na viac ako 55-tisíc eur.

Najkrajšie volvo

Občas opakujem, že nepatrím k fanúšikom SUV, preto ma aj samého prekvapuje, ako hlboko ma zasiahol vzhľad tohto kompaktu. Podľa mňa vyzerá tak, akoby sa XC90 zrazu scvrklo, ale pritom si zachovalo pôvodnú hmotnosť. Toto auto vyznieva zásluhou muskulatívne formovaných a odsadených blatníkov, robustného stĺpika B a krásne vymodelovaného stĺpika C úžasne, pevne až nezdolateľne.

Volvo XC40 D4 AWD Zdroj: Volvo

Ani tie plastové ochranné lemy spodku karosérie sa netvária ako povinná jazda. Navyše v kombinácii s čiernou strechou dostávajú nový estetický impulz. Pritom si XC40 zachováva typické markanty väčších súrodencov, nech sa už pozriem na masku chladiča, svetlomety s „kladivami“ denného svietenia alebo bumerangy zadných osvetľovacích rámp. Hovorím si – napísať, že vidím najkrajšie SUV od Volva, je málo, ale najkrajšie volvo vôbec – to sedí.

Striedavo slnečno

Usadám za športový pekne formovaný volant, cítim sa pohodlne a príjemne. Uprednostňujem síce športovejšie ladenú architektúru, ale na volvách obdivujem tú estetiku a úhľadnosť, akoby sa jej autor živil (a dobre živil) bytovou architektúrou. To platí aj v tomto prípade.

Volvo XC40 D4 AWD Zdroj: Volvo

Sedím vyššie s nie mimoriadnym, skôr primeraným bočným vedením. Môžem si doladiť sklon sedáka aj jeho dĺžku. Len stredová opierka mi je až príliš vzadu, čo by neprekážalo, keby sa dala výškovo a pozdĺžne regulovať. No nedá sa. Na pohľad aj dotykom beriem čalúnenie sedadiel v kombinácii kože s Alcantarou a vôbec prémiovú kvalitu použitých materiálov v interiéri.

Na elektronickom prístrojovom štíte oceňujem jeho prehľadnosť. Neprekáža mi, že v závislosti od zvoleného jazdného režimu sa jeho vzhľad mení len minimálne, vyhovuje mi taký, aký je. Medzi otáčkomer a rýchlomer si môžem zvoliť trebárs mapu navigácie, no nemôžem ju zväčšiť na celú plochu prístrojového štítu. Nerobím to však ani v autách, kde sa to dá. Bolo by fajn, keby budíkom sekundoval Head-up displej, v ponuke však nefiguruje.

Informačný systém prevzatý z väčších modelov s horizontálne orientovanou dotykovou obrazovkou by ma určite bavil ako spolujazdca. Z pozície vodiča mi síce konvenuje jeho bohaté menu, ale vždy mi trvá, kým sa počas jazdy zorientujem v plejáde malých ikoniek. Aj zmenu nastavenia klimatizácie musím riešiť viacnásobnými dotykmi, pritom počas jazdy nie vždy prstom trafím číslo, ktoré som si zaumienil. Ak mienim vypnúť systém štart/stop, aktivovať či deaktivovať asistenčné systémy, platí to isté. Reakcia obrazovky je však v poriadku a rozlíšenie sprostredkovaného obrazu od kamerového systému dokonca vynikajúce.

Volvo XC40 D4 AWD Zdroj: Volvo

Kufor hlavne praktický

Usadám za seba a napadá mi prvé konštatovanie – čakal som vyššiu pozíciu. Chodidlá si však môžem zasunúť pod predné sedadlo, aj keď je spustené celkom dolu. Mäkké čalúnenie mi telo pohltí a ja sa tu cítim nielen pohodlne, ale aj pomerne stabilne. Na nedostatok miesta si pri svojej výške 180 centimetrov tiež nesťažujem – kolená mi od predného operadla delí sedemcentimetrová rezerva a nad hlavou len o dve čísla menšia. Oceňujem veľké anatomicky tvarované mäkké opierky hlavy. Ak sú zadné sedadlá neobsadené, dajú sa spínačom z miesta vodiča sklopiť, aby neprekážali vo výhľade. Elektricky ovládané veko doširoka a dovysoka sprístupňuje batožinový priestor. Svojím objemom (460 litrov) nevyniká ani neuráža. Má dvojité dno, pritom deliaca polička sa dá harmonikovo prelomiť a vytvorí priehradku, aby od seba oddelila neposedné súčasti prevážaného obsahu. Nie je to síce taký flexibilný systém ako posuvná priehradka v koľajniciach, no je to lacnejší a pritom dobrý nápad. Ak prevážam trebárs väčšiu škatuľu a kryt batožinového priestoru by prekážal, nemusím ho nechať v garáži (ak vôbec nejakú mám), ale plató zasuniem na dno kufra, kam sadne presne na mieru. Ak prepravná kapacita kufra nestačí, skúšam odblokovať zadné operadlá. Dajú sa nielen zo strany kabíny, ale aj z kufra. Po sklopení tvoria plynulý prechod na rozhraní s interiérom, k absolútnej rovine im však zopár stupňov chýba.

Ťahá celkom od spodku

Zastávam názor – ak SUV, potom diesel. Preto vznetový štvorvalec pod prednou kapotou CX40 už principiálne vítam. O to viac, že svojím výkonom a pružnosťou je na špičke vznetových motorov vyhradených pre tento kompakt. Preto že má sily na rozdávanie, najviac mu svedčí, keď ho nechávam s len málo stlačeným akcelerátorom pozvoľna rotovať v nízkych otáčkach. Je tichý, vyvážený a dvojnásobné prepĺňanie sa stará, že ťahá celkom odspodku. Pritom na diesel prekvapivo kontinuálne. Pri prémiovom modeli už beriem ako samozrejmosť, že ponúka voľbu jazdných režimov. V tomto prípade od Eco, cez Comfort, Dynamic až naspäť k Off road módu. V ekonomickom meriam priemernú spotrebu na vyhradenom okruhu. Výsledných 6,7 l/100 km považujem za solídny výsledok. Ak sa pozriem do histórie TREND testov, potom sa mi ponúka porovnanie s Mercedesom GLA 220 d 4Matic, ktorý si vypýtal fakt skromných 5,9 l/100 km. Osobne si myslím, že v neprospech volva hrá jeho vysoká pohotovostná hmotnosť 1 698 kg oproti 1 520 kg v prípade mercedesa a potom aj problematickejšia aerodynamika vyššej a širšej karosériea.

Príjemný spoločník

Plný plyn v dynamickom móde komentuje otáčkomer poskakovaním strelky k hranici 4 500. Motor už dosť počujem, no má na štvorvalec hlboký tón. Akceleračné schopnosti vyjadrené časom na stovku pod osem sekúnd hodnotím ako svieže. Osemstupňová automatická – hladko radiaca prevodovka má svoje tempo, ktoré drží krok s charakterom auta, jeho do komfortu ladeným podvozkom a rozumným formátom obutia 235/50 R19. Len pohyb pákou naprieč vozidlom pri sekvenčnom móde mi osobne nevyhovuje.

Už ste asi pochopili, že XC40 je predovšetkým príjemný spoločník, ktorý dovolí prehliadať výtlky v asfalte a na požiadanie vie aj vyceriť zuby. V oblúkoch si tak trochu kľaká, pritom napriek pohonu AWD nezapiera vrodený nedotáčavý charakter, ktorý čiastočne krotí elektronika. Beriem ho aj na prechádzku do chotára. Samozrejme, že opatrne, aby disky kolies nedošli k akejkoľvek ujme.

Volvo XC40 D4 AWD Zdroj: Volvo

Po zaradení Off road módu mi palubný počítač píše, že ho mám k dispozícii len do rýchlosti 30 km/h. Verím, že prispôsobuje prácu ABS aj trakčnej kontroly, ale neviem to preveriť, lebo je sucho ako na Sahare. Prevodovka motor drží vo vyšších otáčkach, čím tak trochu imituje redukciu, pruženie je tiež tuhšie. Ako-tak vychádzam z hlboko vyjazdených koľají a vraciam sa späť do nich, čo mi umožňuje pozoruhodná 21-centimetrová svetlá výška a krátke previsy, doslova si vychutnávam robustnosť konštrukcie karosérie. Prejavuje sa aj tak, že tesnenia dverí ani nemuknú. Hovorím si – páčiš sa mi, volvo. Sľubujem mu, že ak by raz náhodou bolo moje, do polí ho už vodiť nebudem.

Záver

Doposiaľ vždy, keď som mal na test auto značky Volvo, prevládal vo mne ťažko presnejšie definovateľný vnútorný pocit, že síce fajn, ale... Kk úrovni relevantnej konkurencie, ktoré tvoria príslušné modely značiek Audi, BMW a Mercedes-Benz, mu niečo chýba. Po tom, ako som vyskúšal Volvo XC40 AWD, ten pocit nemám. Tým je povedané asi všetko...

Volvo XC40 D4 AWD Zdroj: Volvo