Cenník Fiata Tipo je adekvátny tomuto poslaniu. Začína sa už na úrovni 11 740 eur, ktorá platí pre verziu s benzínovým motorom 1,4 l (70 kW/95 k). Exemplár, ktorý nám na test ponúkol importér, však pochádza z opačného konca výkonového spektra. Poháňa ho 1,6-litrový turbodiesel (88 kW/120 k).
Dá sa zadovážiť za 15 240 eur a viac. S plnou poľnou najvyššej úrovne štandardnej výbavy Opening edition plus, ktorá už obsahuje napríklad aj zliatinové sedemnásťpalcové disky kolies, automatickú klimatizáciu, dotykový displej či navigáciu, vás vyjde na 17 390 eur.
Made in Italy
Nástupca Fiata Linea sa v konkurenčnom poli sedanov nižšej strednej triedy rozhodne nestratí. Naopak – svojou fazónou a vyváženou kompozíciou má veľkú šancu zaujať. Imponuje optimistickým výzorom členitej masky chladiča, plastickým stvárnením dynamického profilu, ktorý ústi do výraznej odtrhovej hrany, aj zadnou partiou s originálne tvarovanými osvetľovacími telesami a nápadným svetelným podpisom.
Vlastne podľa očakávania, veď dizajn je už tradične silnou stránkou Made in Italy. Kde sa stratil „low cost“? Nestratil. Len si musíte predstaviť rovnaké auto v základnej verzii – to znamená bez hmloviek, zbavené chrómového lesku, s čiernymi nárazníkmi a namiesto zliatinových diskov kolies „plecháče“.
Zdroj: Fiat
Za hrsť prekvapení
To, čo sme si povedali o talianskom dizajne pri hodnotení exteriéru, v kokpite prestalo platiť. Palubná doska vyznieva fádne, staromilsky až archaicky. Panel klimatizácie moderne nasadzuje doslovné k.o. Akoby pochádzal zo skladu ležiakov. Dotykový displej (inak solídneho multimediálneho systému a navigácie Tom Tom) už menší asi nemohol byť.
Podokenné parapety pokrýva tvrdý plast, ale povrch palubovky je už príjemne poddajný, hoci na pohľad tak nevyzerá. Predným sedadlám niet čo vytknúť – veľké s primeraným bočným vedením a príjemným vzdušným a odolným poťahovým materiálom.
Pozícia vodiča za volantom triafa do čierneho. Charakter jej vtláča prekvapivo nízky základný posed, aký zažijete skôr v športovejších modeloch. Na prístrojový štít sa pozeráte takmer priamo pred seba. Pritom výhľad do strán a dozadu nemá chybu v prípade, že neobsadené zadné sedadlá majú hlavové opierky zasunuté v krajnej dolnej polohe. Všetko istí zadná kamera.
TRENDU takáto pozícia maximálne vyhovuje. Komu nie, má k dispozícii široký rozsah výškovej regulácie sedadla. Vo výbave nájdete všetko, bez čoho sa ťažko zaobídete. Asistenčné systémy typu varovanie pred opustením jazdného pruhu, monitoring mŕtveho uhla alebo sledovanie únavy vodiča však nenájdete ani v ponuke za príplatok.
Zdroj: Fiat
Môže byť
Ak sa vám ujde miesto vzadu, nehatený prístup k lavici s delenými operadlami sprostredkujú veľké dvere s ešte väčšími uhlami otvorenia. V trojici vám bude síce tesnejšie, aj tak uznáte, že Tipo patrí medzi kompaktmi k tým širším autám. Sedieť budete vysoko ako na kozlíku s nohami spustenými nadol a s vítanou oporou stehien.
S výškou 180 centimetrov za rovnako vysokým vodičom môžete rátať so šesťcentimetrovou rezervou od kolien po operadlo a s polovičnou nad hlavou. Teda v poriadku. Dlháni by však mali zložiť svoje kosti radšej na inej adrese. Počtom a objemom odkladacích priestorov Tipo nesklame. K plnej spokojnosti si môžete priplatiť balíček Relax, ktorý obsahuje tiež sklopnú stredovú opierku s úložným priestorom a držiakmi na poháre.
Zdroj: Fiat
Relatívny objem
Batožinový priestor v porovnaní s kompaktnými hatchbackami má jednu prednosť – väčší 520-litrový objem. V konkurencii porovnateľných sedanov však nevyčnieva. Pod krycou doskou si Tipo namiesto rezervy so sebou vozí súpravu na opravu defektov. Škoda, že po sklopení operadiel na rozhraní s interiérom čnie vysoký schod.
Tak ako kufre väčšiny sedanov aj v tomto prípade si kritiku zaslúži úzky nakladací otvor a vysoká nakladacia hrana. V tomto kufri na vnútornej strane veka chýba čokoľvek, za čo by sa dalo pri zatváraní uchopiť, preto si občas pri tomto úkone zašpiníte ruky. Hrdlo palivovej nádrže je na škodu veci prístupné aj pri zamknutom aute.
Zdroj: Fiat
Motor
Vznetová tisícšesťstovka Multijet nepatrí k najkultivovanejším ani v rámci turbodieslov, ale jej echo má niečo do seba. Navyše pred vstupom do priestoru pre cestujúcich ho účinne filtruje odhadom slušná vrstva izolácie. Spolupracuje výhradne so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou bez preháňania k plnej spokojnosti. Prevodovka je pocitovo dobre odstupňovaná, nie módne „ťažká“. Pri zaradenej šestke a stotridsiatke na rýchlomere motor dosahuje 2300 otáčok. Páka síce v kulise putuje po dlhších dráhach, sú však presne vymedzené.
Nadpriemerne pružný štvorvalec sa nechá dusiť pod hranicou 1500 otáčok, vážnejšie zatiahne po prekročení 1800, nad 4000 ho už škoda trápiť, aj keď červené pole asi univerzálneho otáčkomeru sa začína až o tisícku vyššie. S takto motorizovaným Tipom sa dá jazdiť rezko, ale aj úsporne, no k rekordným hodnotám spotreby má ďaleko. Na našom testovacom okruhu si vypýtal 5,6 l/100 km v priemere. Stačí spomenúť, že v TREND testoch zatiaľ najúspornejšia Honda Civic 1,6 i-DTEC na rovnakom okruhu zaznamenala priemerných 4,6/100 km.
Zdroj: Fiat
Do nepohody
Podvozok Tipa ráta s cestami nevalnej úrovne. To znamená, že má očakávane mäkšiu charakteristiku a nad očakávanie „tiché“ uloženie. V praxi sa karoséria dôstojne nesie, pritom úspešne filtruje nerovnosti, závesy kolies ani búchanie pneumatík v kabíne neobťažujú. A to napriek sedemnásťpalcovým kolesám, ktoré sú veľkostne na hornej hranici možností Tipa.
Pomerne tupé riadenie kladie dlaniam skôr menší odpor, a tak (ešte ľahšiemu) módu City nedávame príležitosť ani pri parkovacích manévroch. Brzdy prekvapujú ostrým nábehom účinku. Treba si na ne zvyknúť a po zmene auta od nich rýchlo odvykať.
Na technickej trati sa správa Tipo celkom vypočítateľne. Podvozok sa odstredivým silám poddáva, karoséria sa nakláňa, ostrejšiemu tempu sekunduje kvílenie pneumatík, ktoré v norme udržiavajú diskrétne zásahy stabilizačného systému. Chce to však jazdiť s väčšou rezervou. V prípade náhleho vyhýbacieho manévru sa o takýto podvozok neopriete a návrat k stabilite dá rukám na volante viac zabrať.
Zdroj: Fiat
Záver
Označenie Fiat Tipo naznačuje, že automobilka s centrálou v Turíne svojou novinkou mieni nadviazať na svetlejšie stránky svojej automobilovej histórie. Tipo v jej verzii si pamätáme ešte z konca minulého storočia a bolo to dobré auto. Tento model mieri predovšetkým na trhy, kde sedany majú vysoký cveng. Preto základná verzia je lacná a aj tak vyzerá. Zato testovaný špičkový derivát sa už má k svetu, aj keď paletou svojej výbavy nemieni v triede kompaktov konkurovať absolútnej špičke hlavného prúdu. Vznetová tisícšesťstovka vyniká robustným krútiacim momentom, podvozok zas vláčnou charakteristikou pruženia čiastočne na úkor smerovej stability.
Ľudové modely značky Fiat výrazne prispeli k rozvoju motorizácie v deväťdesiatych rokoch na Slovensku. Ak ponuku popri sedane, ktorý môže zaujať aj taxikárov, čoskoro rozšíria karosárske verzie kombi a hatchback, Tipo by mohlo vrátiť Fiat do prvej desiatky najžiadanejších značiek na Slovensku. Chce to jediné – „neprepísknuť“ cenu.
Plusy:
- pekný exteriér
- solídna zvuková izolácia interiéru
- pružný motor
- komfortne nastavený podvozok
- nadpriemerný priestor naprieč zadnou lavicou
- objemný kufor
Mínusy:
- nakláňanie karosérie v zákrutách
- dizajn palubnej dosky
- chýbajúce držadlo na veku kufra
- veko palivovej nádrže sa nedá uzamknúť
Najvýznamnejšie prvky štandardnej výbavy: ABS, ESP, štyri airbagy, manuálna klimatizácia, rádio s USB a AUX, elektrický posilňovač riadenia, elektricky ovládané predné okná, monitorovanie tlaku v pneumatikách, nárazník vo farbe karosérie, centrálne zamykanie s diaľkovým ovládaním, automatické otváranie veka batožinového priestoru...
Najvýznamnejšie prvky doplnkovej výbavy: Šesť airbagov, tempomat, ovládanie rádia a telefónu na volante, rádio s dotykovou obrazovkou, navigácia, hands--free Bluetooth, automatická klimatizácia, prídavné elektrické kúrenie, zadné parkovacie senzory, zadná parkovacia kamera, predné hmlovky s odbočovacou funkciou, metalíza, zadné delené a sklopiteľné sedadlo...