Test BMW M2 Coupé: Rande s adrenalínom

Pred nami stojí kompaktné športové kupé BMW radu 2. Poháňa ho trojlitrový radový benzínový šesťvalec (272 kW/370 k) prepĺňaný turbodúchadlom s technológiou Twin Power Turbo. V jeho tandeme pracuje (ako alternatíva za príplatok k šesťstupňovej ručne radenej prevodovke) sedemstupňový dvojspojkový automat.

Obe hliníkové nápravy prevzaté z väčšieho a výkonnejšieho BMW M3/M4 extrémne zvyšujú rozchod kolies, pričom päťprvková zadná náprava obsahuje M diferenciál, ktorý distribuuje krútiaci moment na jednotlivé kolesá v rozsahu 0 až 100 %. Úplné uzamknutie netrvá dlhšie ako 150 milisekúnd. Z 0 na 100 km/h akceleruje za 4,3 sekundy a pod dohľadom obmedzovača dosahuje maximálnu rýchlosť 250 km/h a bez neho 270 km/h.

Vyzývavý, a predsa vkusný

M2 sa od štandardného dvojkového kupé odlišuje už na prvý pohľad. Rabiátsky členitý gril náporového chladenia zmenil predný nárazník na nepoznanie. Zadný schytal síce zásahy, do rovnováhy s predkom ho však vracajú dva páry výfukových hlavní, ktoré ústia z originálneho difúzora. Z každého zorného uhla sa očiam núka zjavne znížená – široko rozkročená silueta, esteticky karosársky ošetrená do strán vytiahnutými blatníkmi. K tomu široké prahy.

Atraktívne „otvorené“ disky kolies nebránia pohľadu na masívne M brzdové strmene a odvetrané oceľové kotúče. Ultimatívne pneumatiky Michelin Super Sport formátu 245/35 R19 vpredu a 265/35 R19 vzadu dávajú bodku za zdanlivo protichodným konštatovaním nad stvárnením celku – vyzývavý, a predsa vkusný.

Zdroj: BMW

Jedno telo, jedna duša

Kokpit zaznamenal už menej nápadné zmeny. Ale bezrámové dvere sa zdajú ešte ťažšie. O to jednoznačnejšie zaklapnú do zámku. V pozícii vodiča sa dostavuje ešte stiesnenejší pocit. No nič, to len kožené športové sedadlo objalo telo. Doladiť vzdialenosť, navodiť maximálny sklon sedáka a máte pocit ako vo vydarenejšom manželstve – jedno telo, jedna duša. Ešte sa ľavačkou zaprieť o masívnu nožnú oporu a niet sily, čo by ohrozila stabilitu posedu.

Palubná doska sa zdá užšia, ale to je len efekt, keď dizajn hliníkového dekoru nahradil tmavý karbón. Z M4 sú povedomé nielen nápravy, chladenie a olejový systém, ale tiež prešívaný bucľatý volant (bez povestného M spínača). Za pozornejší pohľad ešte stojí páka dvojspojkovej prevodovky. Nielen pre svoj do dlane dizajnovaný profil hlavice, ale skôr vyznačenú originálnu schému radenia. Pol dňa a zvyknete si.

Ako za trest

K dvojici zadných sedadiel vám pomôže prepasírovať sa Easy Entry bez toho, aby vodič gánil, že ste mu „rozhasili“ prácne nastavenú polohu za volantom. S výškou 180 centimetrov sa za seba usadíte s bezpečnou štvorcentimetrovou rezervou od kolien a tesnou centimetrovou nad hlavou. No viac propagandy by bolo už odvážne.

Miesta vzadu sú ešte horšie odpružené ako tie predné, pri nízkom posede chýba opora stehnám, na cestu takmer nevidíte, na rýchlomer chvalabohu tiež nie, a tak v boji odstredivých, dostredivých a zotrvačných síl hádate, či vodič ešte má auto v rukách a ak, dokedy asi. Sedieť tu – ako za trest.

Kufor, to je iná káva. Objem 390 litrov je v triede kompaktov jasný nadpriemer. S rezervou pojme golfový „bag“ (ďalší radšej ako spolujazdca hodíte na zadnú lavicu) a k nemu ešte čo-to navyše. Pod krycou doskou akumulátor dovažuje rozloženie hmotnosti na obe nápravy v spoločnosti lepiacej súpravy.

BMW M2 Coupé Zdroj: BMW

Zahrievacie kolo

Basbarytónový chrapľák prebudenej šelmy za výdatnej podpory rezonujúcich dverí okolitých garáží núti chvatne opustiť parkovisko skôr, ako na streche bavoráka pristane šálka rannej kávy pobúreného občana. Burácajúce echo, ktorého sa ucho pravého motoristu nikdy nenasýti, generuje radový šesťvalec spolu s umne navrhnutým výfukovým traktom. Na elektronické imitácie zvuku nie je M2 odkázané.

Kým olejová náplň ešte len nadobúda prevádzkovú teplotu, skúšame použiteľnosť šelmičky v bežnej premávke. Ekonomický režim spínač jazdných módov neponúka, bolo by to pod úroveň, ale komfortný nechýba. Reakcia na akcelerátor v prvej tretine jeho zdvihu je vraj civilná. Aká je športová, sa ešte len ukáže. Rovnaký charakter nadobúdajú tlmiče pruženia, riadenie aj prevodovka.

Teraz si to žiada vnútorne sa zaprieť a absolvovať v rozumnom tempe, teda v rovnakom ako napríklad s Kiou Venga, stokilometrový testovací okruh. Nech viete, čo vás asi budú stáť pohonné hmoty pri každodenných cestách napríklad do zamestnania. Výsledok: 9,6 l/100 km.

Popri nákladoch na paolivo budete musieť znášať aj tvrdé, ale znesiteľné pruženie (stále hovoríme o komfortnom móde) a s ním spojené občasné rezonancie spod palubnej dosky alebo trebárs len od voľne visiaceho zámku bezpečnostného pásu spolujazdca. Na druhej strane, s týmto autom sa budete kúpať v pozornosti publika.

Zdroj: BMW

Iná jazda

Kus voľnej diaľnice dáva príležitosť vyskúšať si pocity z maximálnej akcelerácie. Chce to len volič jazdných režimov kliknúť do módu Sport, páku prevodovky preklopiť do polohy S, na brzde zvýšiť otáčky a potom už len plný plyn. M2 sa rozburáca, zotrvačná sila zatlačí telo do sedadla: I – 45 km/h, II – 95, III – 150, IV – 210... strelka otáčkomeru vystreľuje k 7000, každé preradenie sprevádza na zlomok sekundy kopanec – nie síce taký dramatický, aký sa kedysi dalo zažiť v M6, ale aj tak povznášajúci.

Ďalšie kolo „promenády v plavkách“ zažíva M2 na vzácne prázdnej a prehľadnej technickej partii „okresky“. V nastavení mód Sport strieda Sport + a príležitosť dostávajú aj lopatky pod volantom. Opäť ten omračujúci pocit zo štartu – tentoraz s preklzom zadných kolies. Len treba ustrážiť radenie, inak obmedzovač bavoráka na mieste „zareže“ a je po zážitku.

Rozbesnené M2 sa prirúti k oblúku, plné brzdy zo stopäťdesiatky a podraďovanie sprevádza praskanie do výfuku prerývané automatickým dávkovaním medziplynu. Nadmieru dramatické a efektné, nie však samoúčelne. Medziplyn pri podradení v zákrute bráni destabilizácii motorom brzdenej zadnej nápravy.

V ďalších oblúkoch ladíme štýl pokazený prevažnou praxou s prednokolkami. Tento bavorák si pýta minimalizovať čas medzi prudkým dobrzdením a akceleráciou z oblúka. Pritom v nájazde ho musíte volantom do zákruty nútiť a vo výjazde s rastúcim tlakom na akcelerátor doslova vypúšťať do ideálneho oblúka. Trochu menej plynu – ste pomalý, trochu viac a zadok sa rozhodí a ste ešte pomalší aj bez zásahu stabilizácie.

Pre zástancov najrýchlejšej čistej stopy, kam TREND rozhodne patrí, prináša M2 najvyššiu odmenu – to masívne preťaženie pri zdolávaní oblúkov. Dopriali sme si nechtiac aj jazdu v daždi, podchytenie šmykov ide v M2 ľahšie ako v M3/M4 a o M5 ani nehovoriac. Je k vodičským nedostatkom tolerantnejšie aj napriek tomu, že je neskutočne rýchle. 

Zdroj: BMW

Záver 

Z vlastnej skúsenosti vieme, že do mysle vodiča BMW M2 Coupé sa občas vkráda myšlienka, že tohto auta je do bežnej premávky škoda. Je síce krásne – aplauzu hodné, ale na tunajších cestách (na rozdiel napríklad od tých nemeckých) predsa len nepohodlné. Pritom už svojou podstatou neustále provokuje dupnúť na plyn a ukázať všetkým, čo dokáže, veď preto sa mu tak radi a vytrvalo lepia na zadný nárazník.

Ale každý pokus čo i len trochu si s bavorákom užiť začína prekročením povolených rýchlostných limitov a všetkých písaných aj nepísaných pravidiel dobrých mravov v cestnej premávke. Prievan v peňaženke nespôsobí ani tak zvýšená spotreba benzínu, ale záujem policajných patrol. Chcelo by to minimálne raz do mesiaca ho poriadne prevetrať na pretekárskom okruhu a potom mať aspoň týždeň pokoj.

Na druhej strane, ak jazdiť do práce a za zábavou, potom radšej s BMW M2 Coupé ako s jeho väčšími a výkonnejšími príbuznými. Používateľsky je o tri odtiene dúhového spektra príjemnejšie a ovládateľnejšie. Medzi nami, na účel, ktorému má slúžiť (šoférsku zábavu), je ako stvorené a pritom bezchybné.