Test Audi A4 Allroad: Premiant aj do nepohody

Keď postavíte vedľa seba Audi A4 Avant a k nemu odvodený Audi A4 Allroad, akoby ste videli to isté stvorenie najprv vo vychádzkovom a potom v turistickom outfite. Záleží len na tom, k čomu viac (ako motorista) inklinujete. V prvom rade do očí doslova bijú čiernym plastom olemované spodné hrany karosérie.

Dizajnéri zvyčajne ťažko nesú, keď svoje dielo musia takto dotvoriť v zmysle požiadaviek trhu, no v tomto prípade usudzujem, že všetko prebehlo relatívne bezbolestne. Aj preto, že čiernu pochmúrnosť prahov, lemov a nábehových hrán vpredu aj vzadu rozjasňuje strieborný dekor. Optickú inakosť prinášajú tiež vertikálne lamely masky chladiča.

O 34 mm vyššia silueta Allroada, ktorú má na svedomí vyšší podvozok a väčší rozmer kolies, tiež neunikne pozornosti. Aj preto kolesá viac trčia z už aj tak viac vykrojených blatníkov. Napriek tomu, že bytostne inklinujem k nízkym širokorozkročeným autám, autám športového strihu, musím uznať, že Allroad vyzerá v porovnaní napríklad s Avantom zaujímavejšie.

Viac ako doma

V kokpite Allroada sa cítim ako za volantom sedanu či kombi. Pritom v prémiovom modeli strednej triedy takmer pravidelne nadobúdam dojem, že som sa v ňom narodil. Do tejto sorty patrí aj toto audi. Hoci o vyšší základný posed až tak nestojím, pocit, že sedím za volantom a nie nad ním, ktorý má pre moju krvnú skupinu svoju hodnotu, ostáva.

Pozitívnu rolu zohrávajú tiež nadštandardne tvarované príplatkové športové kreslá. Dĺžka a sklon ich sedákov sa dajú tiež doladiť. Celé to telo objíma a podrží. Výhľad? Všetkými smermi lepší ako u konkurencie. Aj preto oželiem chýbajúcu zadnú kameru, ale kritizujem síce aerodynamické, ale malé vonkajšie zrkadlá.

Ovládanie infotainmentu MMI (komunikuje v slovenčine) sídli pred trčiacou pákou automatickej prevodovky. Na ňu si položím zápästie, predlaktie mám opreté o stredovú opierku, a otočno-výkyvná ružica so satelitne rozmiestnenými spínačmi a číselnou klávesnicou sa prstom doslova núkajú.

Informačný pretlak

Netajím, že svieža architektúra zóny vodiča aktuálnych generácií audi mi imponuje a Allroad ma v mojom presvedčení opäť utvrdzuje. Do tohto rámca zapadá štíhla palubná doska s pevnou (nie zasúvateľnou ani odnímateľnou) centrálnou 8& dotykovou obrazovkou v tvare tabletu. Pod ním sledujem rozumne oddelený panel trojzónovej klimatizácie. Stačí pohladiť spínače pod displejom a príslušný klimatický režim a ďalšie voliteľné sa zobrazia.

Elektronickému prístrojovému štítu (Audi virtual cocpit) chýba síce plastickosť klasiky, no tento nedostatok vyvažuje svojou informačnou hodnotou. Pohľadom obsiahnete množstvo položiek parametrov jazdy na veľkej ploche. Netreba ich loviť v menu preklikávaním. A keď využívam navigáciu a ide do tuhého, pre istotu si premietam mapu na celý displej (budíky rýchlomeru a otáčkomeru sa taktne zmenšia a ustúpia do úzadia).

Na centrálnej obrazovke si zas ponechávam informácie, ktoré majú aktuálne druhoradý význam. V tomto deriváte mi chýba len Head up displej, na ktorý ten, kto testovací voz konfiguroval, asi zabudol.

Trochu tesno

Nechal som sa povoziť aj vzadu. A pocit nadobudnutý v sedane, že stredná trieda by mohla ponúknuť viac miesta, sa opakuje. S výškou 180 centimetrov „sedím za sebou“. Kolená od operadla delí sedem centimetrov a nad hlavou ostáva zhruba polovičná rezerva. Hoci mi fakticky nič neprekáža, neodbytný pocit stiesnenosti asi evokuje aj masívny tunel v strede podlahy a proti môjmu gustu menej sklonené operadlo.

Dôsledne okobercovaný batožinový priestor sa v spoločnosti, kde je Audi A4 doma, nosí. Elektrický servis otvárania zadných dverí si však aj tu musíte priplatiť. Tých 505 litrov základnej kapacity kufra ma síce neohúri, ale medzi sebe rovnými viac než obstojí. Krycie plató sa zdvihne súčasne s dverami a tak je obsah ako na dlani. Rovina po sklopení zadných delených operadiel sa cení. Kvitujem aj minirezervu v spoločnosti kompresora pod podlahou. Ešte o poschodie nižšie sídli akumulátor. Svojou troškou prispieva k vyváženejšiemu rozloženiu hmotnosti na obe nápravy. 

Sólo pre štvorvalec

Nemienim vás presviedčať, že najvýkonnejší z ponuky vznetových štvorvalcov je lepší ako trojlitrový šesťvalec. Podľa mňa má však aspoň dve prednosti, tie si však ešte chvíľu ponechám pre seba. Dovtedy spoločne vnímajme, ako štvorvalec koncertuje pod taktovkou sedemstupňovej dvojspojkovej prevodovky a systému Audi drive select. Na meranie spotreby volím mód Efficiency – teda ekonomický. Pri zastávkach motor bez milosti vypína, dá sa deaktivovať, ale ja to neurobím.

Reakcia na akcelerátor v prvej polovičke zdvihu „nič moc“, po jeho uvoľnení strelka otáčkomeru klesá na voľnobeh a audi plachtí ako vetroň. Následne motor reaguje trochu oneskorene. Keď sa ručička rýchlomeru dotkne 130 km/h, mám zaradenú „dlhú“ sedmičku a otáčkomer ukazuje len 1 700. Rozbieham sa nenáhlivo, dodržujem rýchlostné limity, pred prekážkou včas skladám nohu z plynu.

Strieda sa mesto, vonkajší okruh aj diaľnica, k tomu zaraďujem tri akceleračné vložky z 0 na 130 km/h tak ako s každým testovacím autom. V cieli palubný počítač vyhadzuje výsledok 6,2 l/100 km. Na porovnanie, sedan Audi A4 3,0 TDI Quattro to dal za 6,7 l. Tu vidíte prvú prednosť menšieho štvorvalca. Ja a zrejme aj vy sme však očakávali väčší rozdiel. Bude, ak nasadíte vyššie tempo. 

Precíznosť na úkor zábavy

V komfortnom a hlavne v športovom móde motor napreduje pekne za plynom, dá sa aj počúvať, je príjemné odolávať zotrvačným silám pri akcelerácii. Prevodovka radí bez zásadných pripomienok s občasnou výnimkou, keď po promenádovom tempe zrazu položím „tehlu na plyn“. Nasleduje zaváhanie a potom trhnutie.

Plné nasadenie na technickej trati odhaľuje, že karoséria Allroad sa o odtieň viac nakláňa. Už pri trojlitrovom sedane som konštatoval, že predok sa nehrnie z oblúka tak ako v minulosti, na čom má svoj podiel aj pohon quattro, ktorý posiela väčšiu porciu krútiaceho momentu na zadné kolesá. Allroad s dvojlitrovým štvorvalcom síce tak agresívne zo zákruty neakceleruje, ale ľahší predok dovoľuje dupnúť na plyn skôr. Tu sa skrýva druhá prednosť štvorvalca. Kto však čaká viac zábavy, s Quattrom sa rozhodenia zadku s výkonnejším šesťvalcom nedočká a už vôbec nie so štvorvalcom.

V ľahkom teréne máte v porovnaní s Avantom k dispozícii vyššiu svetlú výšku, chránené hrany karosérie a mód Offroad, ktorý opatrnejšie dávkuje krútiaci moment a redukuje účinnosť ABS. Nič viac. Ba predsa. Allroad vie „kráčať“ ustálenou rýchlosťou dolu strminou bez použitia brzdového pedála. Inak na rozdiel od pôvodného Audi 6, ktoré éru allroadov odštartovalo a svojou povahou pripomínal ralykrosový špeciál, tento derivát nemá vážnejšie terénne ambície. Trh to ani od neho nepožaduje.

Záver

Úprimne? Napriek tomu, že súkromne autom do terénu chodím sviatočne, keby som si mal vybrať medzi A4 Avantom a A4 Allroadom, zvolil by som druhú možnosť. Viac sa mi páči aj za cenu cenového rozdielu. S Allroadom totiž vstúpila do radu Audi A4 osobnosť s vyhranenejším charakterom.

Ten, kto má k poľným a lesným cestám vrúcnejší vzťah, má o dobrý dôvod viac. Len tak mimochodom, keď už mám tú možnosť radiť, zvolil by som vznetový štvorvalec, lebo s ním na rozdiel od štvorvalca sa dá zažiť, ako sa pri akcelerácii zo zákruty pneumatiky zarezávajú do asfaltu. Pritom rozdiel v priemernej spotrebe nie je taký, aby moje rozhodnutie ovplyvnil.