Test Alfa Romeo Giulia: Vyrobené s láskou

Nástupca nie práve úspešnej Alfy Romeo 159 sa ocitol na parkovisku TRENDU v momentálne najvýkonnejšej verzii so vznetovým motorom. Pod nápadnou siluetou sa skrýva klasická koncepcia (motor vpredu, pohon zadných kolies).

Na mieste pohonnej jednotky pracuje celohliníkový vznetový štvorvalec (132 kW/180 k) spriahnutý so šesťstupňovou ručne radenou prevodovkou. Alfa Romeo Giulia 2,2 MJT 180 Super si nesie základnú cenovku 36 600 eur a k tomu nadštandardnú výbavu, ktorá obsahuje tiež športový balík.

Pôvodná Giulia z rokov 1962-78 vo svojich časoch predstavovala synonymum sedanu s výnimočne živými jazdnými vlastnosťami Zdroj: Alfa Romeo

Návrat k lepším časom

Štíhla nízka silueta, dlhá kapota a krátka zadná partia zakončená odtrhovou hranou, k tomu nápadný bočný prelis od predného blatníka po kľučku zadných dverí a konečne zvýraznené prahy a nápadné disky kolies. Tak znie navštívenka profilu.

Spredu registrujeme pre značku typickú masku chladiča v spoločnosti neskromných otvorov náporového chladenia a uhrančivé pretiahnuté svetlomety, ktorým rozsvietené denné LED vtláčajú naliehavosť pohľadu šelmy. Zadná partia nekopíruje aktuálny trend poloprázdnych pochrómovaných rámčekov – akože výfukových koncoviek, ale z jednoduchého difúzoru trčia pravé hlavne výfukového traktu.

Zdroj: Alfa Romeo

Hlavne však imponujú rozšírené blatníky, ktoré sotva prekrývajú široko rozkročené kolesá. Inak povedané – sedan strednej triedy s netajenými športovými ambíciami. Že naň dizajnéri Alfy majú patent, to naposledy dokázali slávnou stopäťdesiatšetkou (európsky automobil roka 1998).

Trochu ponuré

Tí, čo po usadnutí za volant čakajú ohňostroj farieb a nápadného dekoru, môžu byť sklamaní. Kokpit celý v čiernom vyznieva trochu ponuro. Len postupne ako z rannej hmly sa vynára originálna architektúra nízko ukotvenej palubnej dosky, jednoznačne orientovanej na pozíciu vodiča a potom všetky tie detaily, ktoré nám náramne imponujú.

V prvom rade masívny športový volant a na jeho pozadí hlboké tubusy prístrojového štítu. Potom robustný stredový panel s krátkou pákou radenia a konečne tá – pre Alfu typická stiesnená intimita, ktorá vodiča obopína, ale neprekáža. Kvalitné plasty sú nielen tam, kde sa ich posádka najčastejšie dotýka, ale aj všade inde. Ani spodná časť stredového panelu neznie duto, akoby bola vyrobená z tvrdého papiera.

Zdroj: Alfa Romeo

Koža na volante a sedadlách je tiež v absolútnom poriadku. Že obrazovka infotainmentu nie je dotyková, neprekáža. Aspoň nie je dochytaná od prstov, pritom pohyb otočnou ružicou v menu nemá chybu. Skôr si treba zvyknúť na separátne dvojkrokové ovládanie klimatizácie. Prvým len aktivujete napríklad mód nastavenia teploty a až druhým ju zmeníte. Pokým to pochopíte, môžete nadobudnúť dojem, že nefunguje.

Nastal čas spomenúť aj negatíva. Predné sedadlá sa síce tvária športovo, ale sú len pohodlné. Pritom tak tesne susedia s výplňami dverí, že lovenie zámky bezpečnostného pásu utopenej kdesi dolu je celkom vzrušujúce. Odkladacie priečinky? Žiadna sláva. Tie vo dverách už skromnejšie asi nemohli byť.

Zákulisie športoviska

Kratšie dvere trochu sťažujú nastupovanie dozadu a zadná lavica patrí k tým menej pohodlným. Ba aj sklopná stredová opierka chýba. Centrálna mini hlavová opierka sa zas urputne bráni posunu smerom nahor, čím naznačuje svoje len symbolické poslanie.

Taký masívny kardanový kryt v strede podlahy ako v Giulii len tak neuvidíte. Inak si však dvojica pasažierov na nedostatok miesta sťažovať nebude. Pokus so 180-centimetrovým figurantom posadeným za volant a potom za seba dopadol uspokojivo – osem centimetrov delí kolená od operadla vodiča a o polovicu menšia rezerva čnie nad hlavou. Dlháni si budú musieť trochu podsadnúť.

Kufor so základnou kapacitou 480 litrov akoby dodržiaval nepísanú dohodu v danej triede. V jeho neprospech hovorí fakt, že má mimoriadne úzky nakladací otvor, ložná plocha sa smerom dopredu zužuje a výška kufra znižuje. Na prevoz dlhších predmetov chýba lyžiarsky tunel, dokonca ani operadlá zadných sedadiel sa nedajú sklopiť. Sú súčasťou pevnostnej štruktúry karosérie, a tá má pred úžitkovou hodnotou v prípade Giulie zjavnú prednosť.

Zdroj: Alfa Romeo

Len jedno pravé DNA

Pred jazdou si uvedomujeme, že turbodiesel na mieste pohonnej jednotky sa k športovému autu príliš nehodí, ale čo už. Pri naštartovaní vznetového štvorvalca sa zatrasie nielen radiaca páka, ale aj celý interiér. Pohyb pod zadkom pocítite, aj keď len tak na mieste zaroštujete akcelerátorom. Pri rozbehu sa štvorvalec prejavuje hlbokým echom, čo mu píšeme k dobru. Dáva pocítiť solídnu výkonovú rezervu, ale spektrum využiteľných otáčok sa končí už pri 4 000, hoci obmedzovač zasahuje až pri 4 700.

Volič jazdných režimov (DNA) obsahuje tri módy: a – ekonomický, n – normálny a d – dynamický. Skúšame všetky tri, ale potom už jazdíme len v dynamickom. Motor promptne reaguje – v porovnaní s ostatnými dvoma akoby bol pokropený živou vodou. Stovka hlboko pod osem sekúnd je dobrým vysvedčením akceleračných schopností, pričom aj s takýmto potenciálom sa dá bežne jazdiť ekonomicky, v našom prípade niečo nad šesť litrov v priemere.

Keď však na testovacom okruhu meriame spotrebu, volič putuje do polohy „a“. Úprimne – nepamätáme si, aby ekonomický mód motor tak priškrtil. Vlastne ho skoro zaškrtil. Ale výsledok priemerných 5,4 l/100 km je skutočne konkurencieschopný.

Zdroj: Alfa Romeo

Rýdzi charakter

Ak motor klasifikujeme ako dobrý medzi dieslami porovnateľnej kubatúry, no nie výnimočný, podvozok a riadenie od prvého okamihu po ten posledný v našom spolužití presviedča, že ich kreovali športovci s láskou a pre zákazníkov rovnakej krvnej skupiny. Už po prvých metroch začnete vnímať skvelé riadenie s kratučkým prevodom. Aj keď možno nie každému vyhovie. Ono totiž malým zavlnením auta prezradí aj okamih, kedy radíte, také je citlivé už na minimálny pohyb.

Chce to však len chvíľu si odvykať od bežnej konfekcie a oceníte, že s Giuliou na centimeter trafíte apex zákruty, že pri vyhýbacom manévri nemusíte zbesilo rúčkovať, len volant preklápať zľava doprava. Pritom kladie rukám odpor tak akurát. Pôžitok z jazdy sprostredkuje volant ako uliaty do dlaní, hlavica radiacej páky rovnakého razenia a v prvom rade podvozok.

To znamená rigidná konštrukcia skeletu, nízka hmotnosť na maximum vtesnaná medzi obe nápravy a rozložená na ne presne rovnakým dielom a skvelá kinematika. Vchádzate do oblúka a Giulia sa neprieči, akoby sa naň tešila. Potom vykrajuje stopu ako po koľajniciach, ale len kým vám nenapadne pomôcť výjazdu akcelerátorom. V tom momente môžete dávať mierne kontra, lebo pretáčavosť okamžite nasleduje.

Zadok odtrhnete hravo aj na suchom drsnom asfalte. Zásah stabilizačného systému sa dostavuje najprv diskrétne, potom nepokryte podľa miery provokácie. Systém jazdy plné brzda – plný plyn je v tomto aute taký prirodzený ako rozvážanie rožkov v dodávke. Tá dobrá otázka na záver znie: Hodí sa takéto auto aj na civilnú jazdu? Hodí... Ten podvozok je tvrdšie naladený, ale „ticho“ uložený. Hrbolce pocítite, ale takmer nepočujete.  

Záver

Alfa Romeo Giulia oslovuje motoristu rovnakej krvnej skupiny, ako má ona sama. Cuore Sportivo je slogan značky a ona sa k nemu hlási všetkými desiatimi. To znamená, že favorizuje športovosť a v jej rámci predovšetkým výkon v kombinácii s ovládateľnosťou. Svoj charakter pritom manifestuje nielen schopnosťou obstáť v hraničných situáciách, ale aj svojím zovňajškom. Rezervy, ktoré Giulia má v disciplíne úžitková hodnota, akoby jej tvorcovia „spáchali“ zámerne. Jednoducho preto, aby ju trh omylom nepasoval do roly, v ktorej nemieni účinkovať.