Ten, čo šiel priamo – do sveta

Keď v roku 1990 prišiel Dalibor Dědek s tromi kolegami s myšlienkou vyrábať v Jablonci nad Nisou elektroniku, mnohí ich nazývali „zblúdencami z Jizerských hôr“. Kto by už chcel elektroniku z Československa? O štyri roky neskôr sa stal Vynikajúcim podnikateľom roka a dnes je jeho Jablotron šperkom českého priemyslu. Patrí k svetovým lídrom v bezpečnostnej technike a jeho výskumníci spolupracujú s Európskou organizáciou pre jadrový výskum CERN.

Začínali ste v čase, keď krachovali podniky Tesla a vládol názor, že Čechom a Slovákom v elektronike už ušiel vlak.

Ľudia boli opojení svetovými značkami, ktoré dovtedy neboli dostupné. Preto sme sa ani príliš nezviditeľňovali ako česká firma, výrobky sme označovali rôznymi anglickými názvami. Na domáci trh sme prenikli pomerne úspešne, no Československo bolo príliš malé, navyše došlo k deleniu federácie. Museli sme sa dostať do sveta.

Šli ste na to cez Taiwan.

Najprv sme chceli preraziť na výstave v Hannoveri. Trúfali sme si z hľadiska ceny i kvality porovnať sa so všetkým, čo sa vo svete vyrábalo. Bola to však nepríjemná skúsenosť. Hľadeli na nás ako na Kamerunčanov, čo prišli ponúkať stíhačky. Minuli sme hromadu peňazí a výsledok bol nula. V tom čase sa veľa hovorilo o takzvaných ázijských tigroch. Vycestoval som na Taiwan, chcel som zistiť, ako sa bez tradície v priemyselnej výrobe, tobôž v elektronike, dostali sa špičku.

Napokon ste tam založili pobočku.

Skutočný biznis sa robil v Tchaj-peji. Prečo ponúkať produkty z rozpadávajúceho sa Československa, keď to možno robiť v centre diania? Filiálka Jablotron Taiwan sa stala nástupným mostíkom a postupne sme získali kanály do celého sveta. Bol to účinný krok. Taiwanskú kanceláriu kontaktovala aj firma GM Electronic z Prahy, neskôr náš významný zákazník. Pražania zdôrazňovali, že tovar chcú priamo z Taiwanu, nie od nejakých priekupníkov z Jablonca. Tak sme ich pozvali do Jablonca, aby sa pozreli, kde sa všetko vyrába. Dnes je, samozrejme, iná situácia a ázijská pobočka už dávno neexistuje. Stratila zmysel.

Zdá sa, že na čo ste siahli, to vyšlo. Ale celkom tak to nebolo...

Úspech prišiel až na viac pokusov. Najprv sme chceli vyrábať priemyselné regulátory, mali sme objednávku od veľkého zákazníka za milión korún. No boli sme bez kapitálu a banky nám nechceli požičať. Presvedčili sme rodinu a príbuzných, moji i manželkini rodičia založili v banke rodinné domy. Rozbehli sme výrobu, no odberateľ sa dostal do platobnej neschopnosti. Keď som po nociach premýšľal, ako mame a svokre vysvetlím, prečo prišli o bývanie, bola to silná motivácia čosi vymyslieť. Rozhodli sme sa pre segment bezpečnosti. Bol to zásah do čierneho, pretože v čase malej privatizácie a veľkej amnestie nastala mimoriadna potreba chrániť si majetok.

Vzali ste si z počiatočných neúspechov poučenie?

Nemyslím si, že človek sa učí vlastnými chybami – to je mýtus. Človek sa učí zo svojich úspechov, prípadne z cudzích neúspechov. Len vtedy môže nestranne analyzovať, čo k nim viedlo. Preto svoje neúspechy príliš nepitvem.

A poučenie z úspechov?

Musíte stáť na viacerých nohách, diverzifikovať zdroje príjmov. Kto má jediného kľúčového zákazníka, trebárs automobilku, je závislý od toho, ako sa darí odberateľovi, prípadne ako sa tam niekto vyspí a rozhodne. V našom hlavnom biznise žiaden zákazník neprevyšuje päť percent predaja. Takýto biznis model je stabilný a umožňuje prenášať úspešné stratégie aj na nové trhy. Vďaka tomu rastieme aj v čase, keď sa hovorí o kríze.

Vlaňajšok ste mali rekordný – tržby 68 miliónov eur a prevádzkový zisk 23 miliónov.

Čo dnes označujeme za krízu, krízou nie je. Možno len pre tých, čo si mysleli, že vývoj smerom hore sa bude neustále zrýchľovať a všetko pôjde na základe zadlžovania. Ale motor ekonomiky nemôže šliapať tak, že všetkých privedieme do dlhu.

Kde rastú predaje rýchlejšie? V Číne alebo Európe?

V Európe. Naším kľúčovým biznisom je zabezpečovacia technika. Okolo 80 percent predajov tvoria alarmy pre ochranu menších a stredných budov – najmä rezidenčný segment, malé a stredné firmy. Do veľkých komplexov nejdeme. Tam sa uplatňujú kadejaké aspekty, často aj nečisté. Chceme si držať reputáciu férovými metódami, tým, čo vieme my a naši prostredníci, montážni technici.