Keď pred šiestimi rokmi cestoval premiér Robert Fico na schôdzku s vodcom Muammarom Kaddáfím do Líbye, súčasťou jeho delegácie bol aj obchodník so zbraňami. Bývalý viceprezident Združenia obranného priemyslu a majiteľ zbrojárskej firmy Miroslav Výboh sa odvtedy v súvislosti s premiérom spomína častejšie.
Na Slovensku ho označujú za jedného z najvplyvnejších oligarchov Smeru. Napriek tomu začína byť známejší viac v Česku ako u nás. Jeho meno totiž figuruje v korupčnej kauze, v ktorej zatiaľ padlo jedno obvinenie.
Úplatok 18 miliónov eur
Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe (obdoba slovenskej prokuratúry) vedie vyšetrovanie korupcie a podvodu pri nákupe obrnených vozidiel Pandur. Najnovšie sa im podarilo získať kľúčové svedectvo, ktoré potvrdzuje korupčné správanie jedného z protagonistov kauzy.
Hlavnou postavou je český lobista Marek Dalík. Vo vedľajšej úlohe sa ocitol Slovák M. Výboh, podnikateľ, ktorý sa dlhodobo pohyboval v rezorte obrany. Dej siaha až do roku 2007.
Česká vláda sa vtedy rozhodovala, či uzavrie zmluvu o nákupe obrnených vozidiel Pandur od Američanmi vlastnenej rakúskej zbrojovky Steyr. M. Dalík sa podľa polície v jednej z pražských reštaurácií stretol so zástupcami spoločnosti, pričom na schôdzke sa mal zúčastniť aj M. Výboh. Ako člen ODS mal M. Dalík blízko k vtedajšiemu českému premiérovi Mirkovi Topolánkovi. Za sprostredkovanie obchodu pre armádu si mal vypýtať úplatok 18 miliónov eur (500 miliónov Kč).
Česko napokon Pandury kúpilo, Slovensko nie. Aké sú dôvody, pre ktoré sa mal M. Výboh ocitnúť na stretnutí?
TREND podnikateľa oslovil prostredníctvom PR agenta, ktorý za neho komunikuje s novinármi. Pýtali sme sa ho, koho na schôdzke zastupoval, či mal mandát rokovať za slovenské ministerstvo obrany alebo vládu a ako to bolo s údajnou korupciou. Vyjadriť sa nechcel.
Slovensko-české obchody
Vysvetlením účasti slovenského zástupcu na schôdzke, kde si Česi dohadujú biznis, môže byť model, ktorý podľa zdrojov z armády fungoval pri miliónových nákupoch na oboch stranách hraníc. Zneužívalo sa pravidlo, že ak dve krajiny nakupujú spoločne, nemusia súťažiť a môžu priamo zadať zákazku vopred vybranej firme. Stačilo, ak projekt dostal označenie „strategický“.
Lobisti obchod dohodli, ministerstvá obrany podpísali nič nehovoriace memorandum, v ktorom sa zaviazali postupovať spoločne. Nie vždy sa obchod uskutočnil v obidvoch krajinách, memorandum totiž účastníkov k ničomu nezaväzovalo.
Podozrenia z takto zmanipulovaného obstarávania boli minimálne pri dvoch ďalších armádnych biznisoch. Slováci a Česi „spolu“ kupovali obrnené vozidlá Iveco. Tie v skutočnosti smerovali najmä do ČR, ktorá na ne minula 120 miliónov eur. Slovensko nakúpilo len desať obrnencov za asi deväť miliónov, pričom postupovalo samostatne. Cena za jeden kus bola vyššia, ako keď nakupovalo napríklad Rakúsko.
Slovenská vláda sa ďalej dohodla s českou na vybavení obranných síl mínometmi. Za milióny eur ich mala zabezpečiť fínska spoločnosť Patria. Napokon smerovali len k českým vojakom. Navyše fotografi prichytili českých lobistov, ako sa so zástupcami dodávateľa stretli na zbrojárskej výstave v Bratislave, pričom existovali podozrenia, že si tu dohadovali províziu.
Českí novinári vtedy pripísali M. Výbohovi úlohu spojky, ktorá mala zabezpečiť, aby sa ku kontraktu naoko pripojilo aj slovenské ministerstvo obrany. Na verejnosť sa totiž dostala nahrávka, na ktorej bývalý námestník českého ministra obrany Jaroslav Kopřiva hovorí o sprostredkovateľovi zo Slovenska, ktorý „behá s Ficom“. Obával sa tiež, či prežil, lebo na ministerstve je nový človek, ktorý „riadil Tesco alebo niečo podobné“.
Nahrávka sa datuje do obdobia vlády Ivety Radičovej (SDKÚ), keď bol ministrom obrany Ľubomír Galko. Pred vstupom do politiky mal Ľ. Galko sieť potravín Dona a pracoval aj pre Kaufland. Akúkoľvek súvislosť so svojou osobou vtedy M. Výboh odmietol.
Svedectvo diplomata
Česká polícia prevetrala viaceré armádne nákupy, k obvineniu dospela v kauze Pandurov. Lobistovi M. Dalíkovi hrozí niekoľko rokov za mrežami. „Ďalšie osoby zatiaľ obvinené neboli,“ uviedol pre TREND český štátny zástupca Jan Kořán, ktorý prípad dozoruje, s tým, že vyšetrovanie naďalej pokračuje. „So slovenskými orgánmi sme spolupracovali v rámci dožiadania právnej pomoci, keď bol vypočutý Miroslav Výboh v pozícii svedka,“ dodal.
Slovenský zbrojár vypovedal inak ako dvaja zástupcovia firmy Steyr. Žiadosť o úplatok vraj nepočul. Týždenník Respekt nedávno informoval o prelomovom svedectve bývalého amerického diplomata Victora Jackovicha.
Vyšetrovateľ ho vypočul pred niekoľkými týždňami v kancelárii washingtonskej pobočky FBI. Bývalý americký ambasádor v Bosne mal podľa Respektu potvrdiť, že bol na stretnutí s Dalíkom, na ktorom sa zúčastnil aj M. Výboh, a korupčná požiadavka z úst českého lobistu naozaj padla.
Vyšetrovanie prebiehalo vo viacerých krajinách, odkiaľ pochádzali účastníci rokovania, teda v Rakúsku, kde sídli Steyr, aj v USA. Na Slovensku polícia v súčasnosti nič podobné nerieši. „Národná kriminálna agentúra takéto trestné konanie vo veci korupcie a podvodu nevedie,“ informoval policajný hovorca Michal Slivka.
Od pravice k Smeru
V politických kuloároch sa M. Výboh spomína ako človek blízky premiérovi. Oligarchu mediálna pozornosť neteší. Keď ho pred dvoma rokmi odfotografoval bulvárny denník Plus jeden deň, M. Výboh podľa redaktorov zaútočil a k incidentu privolali políciu. Paparazzi spočiatku ani nevedeli, že ho fotia, sledovali bývalého riaditeľa Markízy a dnes šéfa verejnoprávnej RTVS Václava Miku, ktorý sedel s Výbohom v reštaurácii pri stole.
Možno práve preto, že M. Výboh nie je veľmi prístupný rozhovorom, sú jeho aktivity málo známe. Figuroval vo firme Willing, ktorá má v predmete činnosti okrem iných nákup a predaj zbraní a lietadiel. Smer poukazuje na to, že sa M. Výbohovi darilo pri štátnych zákazkách počas pravicových vlád, keď bol na ich čele Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). Výbohova firma napríklad zabezpečovala opravy lietadiel v rámci deblokácie ruského dlhu.
Počas prvej vlády Roberta Fica sa M. Výboh začal vyskytovať v blízkosti politikov Smeru. Okrem Líbye sprevádzal predsedu vlády aj na jeho ceste v Moskve, jeho spolupracovník bol zasa v Izraeli. V tomto volebnom období sa Výboh ukázal pri šéfovi diplomacie Miroslavovi Lajčákovi na plese ministerstva zahraničných vecí.
Podľa zdroja blízkeho Smeru mala kontakt na politickú špičku sprostredkovať stranícka vetva z Banskobystrického kraja. M. Výboh žil vo Zvolene. Podľa obchodného registra má v súčasnosti trvalý pobyt v Monaku, kde je nulová daň z príjmu fyzických osôb a využívajú ho podnikatelia a celebrity nielen na daňovú optimalizáciu, ale aj ochranu súkromia.
Zo Zvolena je aj banskobystrický župan, podpredseda Smeru Vladimír Maňka. Spolu s M. Výbohom sú zapísaní na stránke zvolenského Rotary klubu ako členovia. Rotary združuje podnikateľov a obchodníkov, podľa jeho pravidiel „vysokomorálnych ľudí“, ktorí poskytujú humanitárne služby.
Pre R. Fica môže byť spájanie so zbrojárom v najbližších týždňoch nepríjemné. Ak sa Dalíkova kauza naozaj skončí obžalobou, české, ale aj slovenské médiá budú monitorovať Výbohovu úlohu v nej.
V stanovisku, ktoré premiér cez svoje tlačové oddelenie poskytol TRENDU, zdôrazňuje, že M. Výboh ani žiadna jeho firma nikdy neposkytli finančný dar Smeru. „Preto dôrazne odmietame akékoľvek špekulácie, ktoré prezentujú pána Výboha ako mecenáša Smeru. Zaujímavé a zároveň neférové je, že pri iných stranách médiá v prípade podnikateľov takto aktívne nešpekulujú.“
Znepokojení Američania
Slovenských obchodníkov so zbraňami monitorovalo americké veľvyslanectvo v SR. Niektoré obchody USA „znepokojovali“. Vyplýva to z amerických diplomatických depeší, ktoré minulý týždeň zverejnil portál WikiLeaks Slovensko. Posielané boli v rokoch 2004 a 2005, za vlády Mikuláša Dzurindu.
Problematický bol najmä zámer Slovenska nakúpiť od Bieloruska súčasti pre raketový systém S-300. Ambasáda žiadala Washington o radu. Pripravovaný nákup mal byť nepriamy, slovenské ministerstvo v tejto veci uzavrelo kontrakt so spoločnosťou Ralas. Slovensko nákup obhajovalo ako prospešný pre súkromné spoločnosti a poukazovalo na to, že na takýto obchod neexistovalo žiadne embargo.
Veľvyslanectvo sa pýtalo na názor na zamýšľané obchody spoločnosti Petina International. Kontrakty sa mali týkať Líbye, Konga, Kamerunu, Afganistanu či Jemenu. V slovenskej vláde vtedy existovala neformálna dohoda, ktorá pri nich uznávala veto amerických diplomatov. Jeden z obchodov sa mal týkať aj Česka – na dodávke náhradných dielcov pre tanky do Líbye mala spolupracovať nemenovaná česká zbrojovka. Miroslav Výboh sa ani v jednej zo zverejnených depeší nespomína.
