Téma týždňa: Slovensko v pasci závislosti. Energie na prídel nie sú ďaleko

V roku 2018 nemecká vláda simulovala vojnové hry s predpokladom masívneho nedostatku zemného plynu. Následky boli ohromujúce. Zatvoriť sa museli niektoré nemocnice, domovy dôchodcov, ale aj väznice. Dobytok bol ponechaný záhube. O prácu prišli státisíce ľudí. Na spotrebu domácností sa uvalil prídelový systém. Takto situáciu opisuje vládny úradník zodpovedný za manažment krízovej situácie, tvrdí Bloomberg. Nedostatok zemného plynu bol v tom čase iba teoretický, v súčasnosti však hrozia jeho reálne výpadky. A nielen jeho. Európska únia sľubuje, že do roku 2027 sa kompletne odpojí od ruských energií. Cieľ odvážny a pravdepodobne aj realistický. Hrozbou energetickej bezpečnosti kontinentu je však omnoho rýchlejšie odpojenie, ako Brusel plánuje. Ak ruská strana vie, že európsky trh stratí do niekoľkých mesiacov či rokov, bude jej záujmom maximalizovať dodávky svojich energií na kontinent? Alebo hrozí dokonalá búrka, že Európa príde v rovnakom čase o ruské uhlie, plyn, ropu aj urán? 

Práve v súčasnosti sa rozhoduje o tom, aká energetická budúcnosť kontinent čaká. Niektorí veria, že je potrebné Rusko odpojiť od dodávok energií čím skôr. Dôvodom je, že krajina získava na predaji svojich energií do Európy takmer miliardu dolárov denne. Centre for Research on Energy and Clean Air vypočítalo, že za dva mesiace vojny Moskva utŕžila za energie 62 miliárd eur, z toho viac ako dve tretiny od Európanov. Za polovicu tržieb je zodpovedný zemný plyn a za druhú ropné produkty. Paradoxne, pre vysoké ceny palív Rusko dosahuje historicky najvyššie tržby za svoje exporty. Podľa existujúceho naratívu práve tieto peniaze financujú ruskú agresiu. Európa si preto musí vybrať medzi zastavením Ruska alebo svojím energetickým komfortom. Reálna situácia však hovorí o čomsi inom. 

Rubľová vojna

Dekrét Vladimira Putina, podľa ktorého budú musieť európski spotrebitelia platiť za zemný plyn v rubľoch, akceleroval energetickú neistotu. Odpojením Poľska a Bulharska od plynu sa ukázalo, že ruský prezident neblafuje. Na konci tohto roka sa končí platnosť súčasných kontraktov medzi Gazpromom a oboma krajinami. Poľsko aj Bulharsko povedali, že ich nepredĺžia. Ich odstrihnutie je preto memento pre všetky ostatné štáty, ktoré by chceli ísť podobnou cestou. Najmä Nemecko. Európa aktuálne hľadá konsenzus, ako sa k problému postaviť. Doterajšie fungovanie však nebolo postačujúce ani pre Rusko. Jeho snaha o platby v rubľoch má svoje dôvody. 

Doteraz európski importéri platili za dodávky plynu Gazpromu na jeho účet vedený v Gazprombanke. Až 97 percent transakcií sa realizovalo v eurách alebo v dolároch. Ruská strana síce dostáva peniaze za predaj energií, no pre sankcie ich využívať nemôže, vysvetľuje európsky think tank Bruegel. Keďže na ruskú vládu sa vzťahujú sankcie, jej príjmy v Gazprombanke sa kumulujú, no ostávajú zmrazené. Rovnako, ako ostali zmrazené aj jej devízové rezervy po zavedení sankcií na centrálnu banku. Rusko teda Európe predáva zemný plyn, no prostriedky využiť nemôže. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková koncom minulého týždňa povedala, že sankcie voči Rusku ostanú v platnosti, pokiaľ sa jeho vojská kompletne nestiahnu z celej Ukrajiny vrátane Donbasu a Krymu. Realisticky to znamená, že Moskva svoje eurá a doláre tak skoro neuvidí. Pre Vladimira Putina to nie je uspokojivá situácia. V očakávaní tohto stavu preto koncom marca oznámil povinnosť odoberateľov platiť za zemný plyn v rubľoch. Po novom by situácia vyzerala nasledovne. Odoberateľ by si v Gazprombanke otvoril účet v eurách aj v rubľoch. Za dodávky plynu by zaplatil ako doteraz v eurách, no následne by požiadal Gazprombanku, aby jeho prostriedky previedla na ruble. Tá by si ruble požičala od ruskej centrálnej banky, pričom by jej ako zábezpeku za úver založila eurový vklad dodávateľa. Ruble by potom previedla na účet dodávateľa, ktorý by takto mohol platbu Gazpromu zrealizovať v rubľoch. Tým by sa podľa dekrétu Vladimíra Putina považovala transakcia za vykonanú. Ruská vláda by získala príjmy v rubľoch, ktoré by boli kryté eurami držanými v Gazprombanke. Európa by za svoje nákupy zemného plynu v podstate platila v rubľoch. Zároveň by sa so sankcionovanou centrálnou bankou nevykonala žiadna devízová konverzia priamo odporujúca sankciám. 

Takýto mechanizmus je však pre mnohých európskych politikov nevyhovujúci. Vidia v ňom viacero problémov. Napríklad to, že už rubľový úver od ruskej centrálnej banky považujú za porušenie sankcií. Taktiež tvrdia, že by počas konverzie stratili kontrolu nad svojimi prostriedkami, čím by museli znášať nové riziko. Mnohé krajiny vrátane Nemecka, Maďarska či Slovenska však hľadajú spôsob, ako tieto problémy obísť. Ako riešenie sa zdá otvorenie rubľových účtov v Gazprombanke tak, ako bolo pôvodne zamýšľané. No zo strany odoberateľov by transakcia skončila zaplatením čiastky v eurách. O následnú konverziu a platbu Gazpromu by sa postarala Gazprombanka. Rusko údajne s takýmto postupom problém nemá a podľa nemeckého ministra hospodárstva Roberta Habecka ani Brusel. Ak by sa oficiálne uznalo, že tento mechanizmus je v súlade s platnými sankciami, a súhlasili by s ním všetky strany, plynová kríza v Európe by bola zažehnaná.

Plynová realita

Napriek tomu, že môže existovať technické riešenie, ktoré uspokojí obe strany, hľadanie dohody je značne spolitizované. To naznačuje, že problémy môžu eskalovať ďalšou situáciou lose-lose. Náhla strata ruského plynu je preto realistický variant. „Európa sa rúti k náhlemu zastaveniu ruských dodávok – scenár, ktorý by spustil prídelový systém na energie, vyššiu infláciu a hlbokú recesiu,“ píše Bloomberg. Agentúra vychádza aj z prepočtov americkej banky, podľa ktorej je situácia s dodávkami veľmi krehká a trh je len krok od rozpadu, tvrdí JPMorgan. V prípade zastavenia dodávok ceny zemného plynu v eurozóne vzrastú trojnásobne, pokiaľ sa nepodarí do zimy doplniť vyčerpané zásoby, pridávajú sa analytici Rystad Energy. Naplniť európske zásobníky zo súčasných 30 percent na želaných 80 percent by bez ruského plynu jednoducho nebolo možné.