Téma týždňa: Inflácia nie je prechodná. Ani nižšie ocenenie akciových trhov

Svet sa v posledných rokoch rúti z jedného nešťastia do druhého. Nie sú to iba izolované krátkodobé udalosti, ale systémové zmeny s vážnymi a ďalekosiahlymi následkami pre celý svet. Veľká vlna deglobalizácie sa začala s Donaldom Trumpom, ktorý zaviedol vysoké clá na čínske tovary a niektoré komodity. Covid ešte viac obmedzil medzinárodný obchod a vytvoril úzke hrdlá, ktoré priviedli mnohé firmy k návratu svojich produkčných kapacít bližšie k domovu. No skutočné tornádo prišlo až s vojnou na Ukrajine, ktoré do spomaľujúcej sa medzinárodnej spolupráce vnieslo politický rozmer a silno obmedzilo tok základných komodít.

Každá z týchto udalostí by sama osebe mala značný vplyv na globálne ekonomické prostredie, no všetky spoločne spôsobili skokovú zmenu, ktorá na dekády ovplyvní nielen ekonomiku, ale aj finančné prostredie, ktoré ju formuje.

Globálna ponuka tovarov ostala neelastická a obmedzená. No vlády a centrálne banky dúfali, že ich stratégia, ktorú používali od veľkej finančnej krízy z roku 2008, ostane stále funkčná. Mýlili sa. Masívne tlačenie peňazí z roku 2020 a rovnako veľká fiškálna podpora vlád prišli v zlom čase a spôsobili, že nové finančné zdroje nepadli na úrodnú pôdu. Následkom bola inflácia, akú svet nezažil už vyše štyroch dekád. Vysoká inflácia sa stala manifestom zlyhania politiky vlád a centrálnych bánk, ktoré verili, že život na dlh a kvantitatívne uvoľňovanie tu budú večne. Na ich zdesenie sa ukázalo, že doba superlacných peňazí dostala stopku. Tým sa zmenila paradigma fungovania ekonomiky aj investovania.

Inflácia zabíja ekonomiku

Výkonnosť finančných trhov je funkciou ekonomického rastu. Ak rastie ekonomika, akciám sa darí. Ak ekonomika nerastie a na pomoc príde vláda či centrálna banka, akciám sa darí tiež. Ak však ekonomika spomaľuje a ani jedna inštitúcia na pomoc nepríde, akcie majú vážny problém. Práve taký, ako sa deje v súčasnosti. Americký ekonomický rast bol v prvom štvrťroku 2022 záporný a posledné dáta ukazujú na stagnujúcu ekonomiku aj v druhom kvartáli. Čínsky ekonomický rast výrazne poklesol ako následok prísnej politiky nulového covidu – situácie, ktorá sa môže periodicky opakovať. Ekonomiku Európskej únie kvária okrem vojny na Ukrajine rekordné ceny energií, ktoré prudko znižujú spotrebiteľské výdavky. Tri najväčšie ekonomiky sveta sú v simultánnych problémoch. Je to nevídaná situácia. A zďaleka nie sú samy. Podľa výpočtov Bloombergu za rozvrat dodávateľských sietí, pokračujúcich uzáver a vysokej inflácie svet zaplatí v tomto roku sumou 1,6 bilióna dolárov.

Cenovka nebude jednorazová. Rozvrat ponukovej strany ekonomiky si vyžiada dlhodobo nižší ekonomicky rast a dlhodobo vyššiu infláciu. Už po veľkej finančnej kríze sa globálny ekonomický rast prudko spomalil. Komerčné banky, ktoré počas krízy takmer zbankrotovali, prestali svet úverovať tak mohutne ako dovtedy. Ich funkciu museli na vyše dekády zastúpiť pomocou kvantitatívneho uvoľňovania centrálne banky. No nestačilo to a rozvinuté krajiny neustále koketovali s defláciou. Dramatický rast cien komodít a energií dáva deflácii, aspoň na nejaký čas, zbohom. Odstrihnutie Ruska od svetového trhu, presťahovanie produkcie domov a deglobalizácia zvýšia infláciu a zároveň znížia ekonomický rast. Ide o najväčší stagflačný impulz od 70. rokov minulého storočia.

Reálne výnosy prudko rastú

Americké dlhopisy, ktoré sú indexové na infláciu, zažívajú dramatický nárast výnosov. Za posledných 60 dní vzrástli o viac ako 150 bázických bodov, čo je najviac od ich vzniku v 90. rokoch minulého storočia. Reálne výnosy ukazujú na cenu kapitálu – ešte pred siedmimi mesiacmi bola negatívna na úrovni mínus 1,25 percenta a v súčasnosti atakuje jedno percento. Posledné dva roky boli reálne výnosy záporné, čo spôsobovalo, že väčšiu atraktivitu získavali akcie. Pri pozitívnych reálnych výnosoch je situácia opačná a investori utekajú k dlhopisom indexovaným na infláciu, ktoré im ponúkajú bezpečie. Akcie tým stratili ďalší dôležitý pilier pre svoju atraktivitu.

Pocítia ho všetci, aj bohatí Američania. Podľa výpočtov Bloomberg Economics bude inflácia stáť každú americkú domácnosť viac ako päťtisíc dolárov ročne. Inflačná daň, ktorú zaplatí svet, bude masívna. Najväčším šokom pre finančné trhy sa na začiatku júna stal rast americkej inflácie, o ktorej si všetci mysleli, že začína klesať. Jej nepredvídateľnosť sa stala strašiakom pre centrálne banky po celom svete, ktoré boli donútené prudko a bez ohlásenia zvyšovať úrokové sadzby. Minulý týždeň to bola švajčiarska centrálna banka aj za cenu obrovského posilnenia franku a ohrozenia svojej proexportne zameranej ekonomiky. Je priam neuveriteľné, že v situácii, keď inflácia v eurozóne rastie o viac ako osem percent, Európska centrálna banka stále pomáha ekonomike super uvoľnenou monetárnou politikou. Tým sa rast cien rozlieva aj mimo energií a potravín a čoraz silnejšie zasahuje aj zvyšok ekonomiky. Existujú obavy, ako to povedal nositeľ Nobelovej ceny z roku 2010 Christopher Pissarides, že „dlhy a inflácia by mohli spôsobiť stratu kontroly“. Podobne, ako to bolo v 70. rokoch – súčasná situácia je síce v niečom lepšia, ale v inom horšia. A riziká nie sú triviálne.

Od inflácie k finančným trhom