Teherán začína písať novú kapitolu

Keď si Iránčania zvolili v polovici júna hneď v prvom kole nového prezidenta, vyvolalo to vo svete mimoriadne priaznivý ohlas. Vybrali síce jediného zo šiestich kandidátov s turbanom a v čiernom rúchu klerika, zato medzinárodne ostrieľaného diplomata, za ktorým sa zjednotili domáce reformné kruhy. Šesťdesiatštyriročný pragmatik deklasoval tesnou nadpolovičnou väčšinou roztrieštené kvinteto konzervatívnych súperov a ponúkol Západu konštruktívny dialóg.

Ten musí mať z pohľadu Washingtonu a Bruselu dve priority: iránsky jadrový program a občiansku vojnu v susednej Sýrii. Hasan Rúhání však vystrieda konfrontačného Mahmúda Ahmadínedžáda na prezidentskom poste až 3. augusta. Ako ukázala 22. júna konferencia zoskupenia „Priateľov Sýrie“, nebude dovtedy Západ prejavovať voči Teheránu žiadnu väčšiu ústretovosť.

Irán a sýrsky chránenec

Svedčí o tom bilancia schôdzky predstaviteľov jedenástich krajín stojacich na strane sýrskych povstalcov proti režimu prezidenta Bašára Asada. Do tejto základnej jedenástky patria popri Spojených štátoch, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a Taliansku i blízkovýchodné Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Jordánsko, Katar, Turecko a Egypt.

Tento neformálny spolok je ohlasom na neochotu Ruska a Číny odobriť v Bezpečnostnej rade OSN pomoc protiasadovským vzbúrencom. „Priatelia Sýrie“ vyčítajú v záverečnom vyhlásení ahmadínedžádovskému Iránu, že zvrátil rovnováhu na bojiskách v Sýrii. Žiadajú bezodkladný odchod zahraničných bojovníkov zo Sýrie, pod čím rozumejú ozbrojené oddiely z Iránu a Iraku a popri nich formácie libanonského militantného hnutia Hizballáh, nad ktorým drží Teherán ochrannú ruku. Na druhej strane sa „Priatelia Sýrie“ zhodli na „okamžitom poskytnutí všestrannej materiálnej podpory, vrátane vojenskej, bojovníkom sýrskej opozície“.

Dosluhujúci iránsky prezident urobil svojmu nástupcovi medvediu službu tým, že sa nedištancoval od správ odvolávajúcich sa na britský denník The Independent, že Teherán vysiela sýrskej armáde na pomoc štyritisíc príslušníkov elitných iránskych Revolučných gárd. Iránska diplomacia síce správu dementovala, ale nejednoznačným výrokom námestníka ministra zahraničných vecí Sajéda Abbása Arachčiho o tom, že sýrska armáda má dosť síl na porazenie povstalcov. V jeho prejave chýbalo priamočiare vyhlásenie, že do Sýrie neprichádzajú žiadni obávaní iránski revoluční gardisti s dôstojníkmi ošľahanými ohňom z iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 až 1988. O tom, že Irán nechce ponechať Sýriu napospas hospodárskemu úpadku, svedčí dohoda Teheránu s Damaskom zo 16. júna o zrušení ciel a daní na všetok dovoz z Iránu. Tok iránskej materiálnej a technickej pomoci sýrskemu susedovi sa tým urýchľuje i zlacňuje.