Technológie v roku 2015: Celý svet získa inteligenciu


Ale vyplatí sa počkať. V kritike rastúcich nákladov a časového sklzu projektu totiž zaniká dôležitý fakt – systém dokáže lokalizovať pozície s presnosťou jedného metra a v kombinácii s pozemnými stanicami dokonca len desať centimetrov! 


Autá riadené z vesmíru


Galileo otvorí cestu novým aplikáciám. Najatraktívnejšou sú automatické autá – európsky systém dokáže vozidlá lokalizovať s takou presnosťou, že sa môžu odvážiť bez vodiča do hustej alebo rýchlej premávky. Celá technológia sa však zrejme najskôr otestuje na poliach, kde kolízie nehrozia katastrofou. Farmár vyšle do žatvy rotu kombajnov a úrodu zozbiera so smartfónom v ruke. 


V doprave osôb pomôžu psychologické bariéry prekonať prínosy – autonómne autá sa môžu navzájom „zosieťovať“, vymieňať si informácie a podľa aktuálnej situácie voliť najlepšiu trasu i rýchlosť. K pohodliu a bezpečnosti tak pridajú úsporu palív, prípadne elektriny. Súčasťou siete budú inteligentné križovatky, parkoviská, dobíjacie stanice pre elektromobily... A ak sa celý systém prepojí s podobne inteligentnou sieťou železníc a leteckej dopravy, sústava ovládne mobilitu v krajine a na základe získaných dát sa môže nepretržite zlepšovať. 


Veci na internete


Inteligentné siete otvoria bránu do budúcnosti. Zapojí sa do nich takmer všetko – aj predmety každodennej spotreby, od oblečenia cez domácu elektroniku až po záhradný bazén. Ak napríklad inteligentné súčiastky v aute zistia, že hrozí porucha motora, samy si dohodnú prehliadku v servise a automatické auto vybaví návštevu aj bez majiteľa. Vzniká internet vecí, gigantický kyberpriestor, pri ktorom je dnešný www len primitívnym nástrojom výmeny textov, fotiek a videí. Pred dvomi rokmi Internet Society novým štandardom protokolov zvýšila počet IP adries na 340 sextiliónov. To je takmer päť miliónov biliárd na jedného obyvateľa planéty. Dnes sa využíva len 3,5 miliardy adries a skoro všetky nové sú určené pre inteligentné prístroje, nie priamo pre ľudí. 


Analytici spoločnosti Cisco odhadujú, že už do konca desaťročia sa na internet napojí päťdesiat miliárd vecí. Podľa IDC vygenerujú štyridsať zettabajtov informácií, čo je desaťnásobok súčasných. Uložené budú vo virtuálnych cloudoch, prístupné bez obmedzenia odkiaľkoľvek a cez zložité algoritmy budú generovať optimálne riešenia. 


Samoriadenie prenikne aj do výroby. V Nemecku pracujú na koncepte Industrie 4.0, kde si výrobný proces budú organizovať stroje. Polotovary a roboty budú vybavené mikročipmi s internetovým klientom, bezdrôtovým rozhraním i pamäťou. Vo vzájomnej komunikácii si dohodnú, ako splniť stanovený cieľ – určia si optimálny rytmus produkcie, nadväznosť operácií, ktorý stroj čo vykoná. A, samozrejme, zapoja do toho logistiku, nákup i predaj. 


Prínosy prevýšia riziká


Samoriadiace systémy sa zaobídu bez ľudí. Zostanú len tímy vysokokvalifikovaných expertov s programátormi za chrbtom. Čo sa stane s ostatnými? Už dnes klesá výrobná zamestnanosť, a to dokonca aj v Číne. Fabriky obsadzujú roboty a aj „domáca výroba“ na 3D tlačiarňach ukrojí z pracovných miest. Je to hrozba, ale aj príležitosť – pre dobrý biznis stačí nápad a aj preto pokračuje vlna start-upov.


Na druhej strane lepšia mestská infraštruktúra, komunikácie či dopravné siete znížia životné náklady, veď trilióny zariadení pripojených na internet budú v reálnom čase optimalizovať svoju účinnosť. Ale hlavným výdobytkom digitalizácie môže byť uvoľnenie potenciálu, ktorý dnes chýba – v sociálnych službách, zdravotníctve a vzdelávaní doslova pre každého. „Digitálne technológie sú nesmierne flexibilné a môžu vytvoriť obrovské bohatstvo. Môže sa sústrediť v rukách úzkej skupiny, ale môže tiež poskytnúť lepšie možnosti miliardám ľudí. Musíme čoraz viac uvažovať o tom, v akej spoločnosti chceme žiť, akými cieľmi a hodnotami sa má riadiť a tie vyžadovať od politikov i nás samotných,“ uzatvára profesor Erik Brynjolfsson z MIT.