Technológie liečia samotu spôsobenú technológiami

Panelákové a susedské komunity nahradili facebookovské skupiny, posedenia pri káve s priateľkou ustúpili chatovaniu cez notebook alebo smartfón a modernou verziou detských „bánd“ zo sídliska sú hráčske skupiny zosieťované online hrami. No ústup osobnej komunikácie prináša doposiaľ nepoznané problémy.

„Na pracovných pohovoroch pribúda počet mladých ľudí, pre ktorých je ťažké komunikovať zoči-voči,“ hovorí školský psychológ Jozef Ihnacík, ktorý spolupracuje na prieskumných projektoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Terapiu“ na negatíva moderných technológií sa snažia nájsť aj slovenskí podnikatelia.

Pohodlné siete

Rýchla doba a spoločnosť orientovaná na výkon tlačia ľudí do úspornejšej formy vzťahov – namiesto toho, aby sme sa s priateľmi stretli, im radšej napíšeme. Online komunikácia cez sociálne siete navyše preniká aj na osobné stretnutia. Pokiaľ sa ľudia práve nenaparujú v saune alebo neplávajú v bazéne, málokedy si odpustia pohľad na smartfón – hoci sú v spoločnosti iných. Pracovné večierky, vysokoškolské párty, večere v reštaurácii, dokonca rande – nové statusy na sociálnych sieťach sú v tom momente zaujímavejšie a dôležitejšie ako fyzicky prítomní ľudia.

Sociálne siete sú totiž oveľa pohodlnejšie ako osobné stretnutia. Dokážeme sa na nich prezentovať v lepšom svetle a ponúkajú pestrejšiu paletu podnetov. Jediným klikom môžeme spoznať ľudí z druhého konca republiky či sveta, ich záujmy, názory a príbehy. Môžeme ich kedykoľvek osloviť, ale tiež kedykoľvek vypnúť a zablokovať – ak napríklad začnú hovoriť niečo, čo nechceme počuť. „Osobný kontakt je náročnejší, hrozí nesúhlas či odmietnutie, ktoré bolia, a najmä dospievajúci ľudia sú na to citliví,“ vysvetľuje psychológ Ivan Vyskočil.

Presun na sociálne siete však dlhodobo nič nerieši – ide podľa neho len o náhradu, ktorá vytvára ilúziu blízkosti a dôvernosti, ale nikdy plnohodnotne nenahradí osobný kontakt. Útek k menej náročnej forme sociálneho života po čase ukáže odvrátenú tvár. Samota ostane.

Tvorcovia sociálnej siete Gettpal, ktorá spája k spoločnej aktivite osamelých ľudí. Zdroj: Maňo Štrauch

Odborníci sa zhodujú, že negatívne dosahy nových technológií ešte len pocítime

Slovenskí „hikikomori“

Dá sa „odmerať“, nakoľko sa Slováci presúvajú od fyzických stretnutí do virtuálneho sveta? Lakmusovým papierikom by mohol byť počet ľudí, ktorí komunikácii cez internet prepadli úplne. V Japonsku ich je 700-tisíc a hovoria im „hikikomori“, teda ľudia, ktorí sa odstrihli od spoločnosti. Osobným kontaktom sa vyhýbajú a komunikujú zo svojich bytov len cez internet.

„Počet prípadov závislosti od internetu nám veľmi nerastie, od začiatku milénia ide zhruba o dvoch ľudí ročne. Aj to hovoríme v niektorých prípadoch o závislosti od nakupovania či počítačových hier. V kategórii dospelých je to ojedinelý jav, problém majú skôr tínedžeri a s takými sa ako liečebňa pre dospelých nestretávame. Keď k nám niekto príde, je to už veľmi vážne – mladý človek nechal školu, je agresívny voči okoliu, ktoré sa ho snaží naviesť na správnu cestu,“ hovorí psychiater Jozef Benkovič, primár Liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore.

Čoraz väčšie zástupy pacientov závislých od internetu a sociálnych sietí neeviduje ani šéf Centra pre liečbu drogovo závislých v Bratislave Ľubomír Okruhlica. Podobná situácia je v susednom Česku. Napríklad terapeutické centrum Advaita v českom Liberci začalo s liečbou internetovej závislosti v minulom roku. Prví dvaja klienti sú