Technologická vojna medzi USA a Čínou naberá na obrátkach

V marci sa v médiách prevalil únik veľkého množstva prísne utajovaných vojenských dokumentov pochádzajúcich z Pentagónu. Jednou z vecí, ktoré rezonovali v technologickej oblasti, bola schopnosť Číny zasiahnuť americké strategické ciele nadzvukovými strelami DF-27. Tie dokážu doletieť do vzdialenosti až osemtisíc kilometrov, a čo je dôležitejšie, bez možnosti obranných systémov ich zneškodniť.

Tieto strely majú vysoký potenciál, aby sa stali „zabijakom lietadlových lodí“. V prípade vojenského konfliktu, napríklad na Taiwane, by tak Čína mohla pomocou niekoľkých striel zmeniť strategickú rovnováhu síl v celom Pacifiku. Lietadlové lode za 10 miliárd dolárov by sa mohli stať obeťou tisícnásobne lacnejších nadzvukových striel. S novou technológiou vojna už nikdy nebude taká ako predtým.

Krok pred Amerikou

Odkiaľ Čína takúto technológiu získala? Niektorí by sa mohli domnievať, že od Ruska, s ktorým má partnerstvo „bez hraníc“. No s najväčšou pravdepodobnosťou ide o jej vlastný výskum, ktorý ďaleko predbehol aj výskum Spojených štátov v oblasti nadzvukových technológií.

Nejde však o náhodnú alebo špecifickú oblasť. Rozsah a hĺbku vedy a výskumu v Číne naznačila správa Australian Strategic Policy Institute, ktorá ukázala na „šokujúce vedenie“ krajiny v 37 zo 44 kritických technológií.

Čínska akadémia vied dosahuje prvé alebo druhé miesto vo väčšine sledovaných oblastí od obrany, vesmírnych programov, robotiky, energetiky, biotechnológií, umelej inteligencie, moderných materiálov či kvantovej technológie. Spojené štáty sú často na druhom mieste, hoci stále vedú vo výpočtovom výkone, vakcínach či malých satelitoch. „Západné demokracie prehrávajú globálnu technologickú konkurenciu vrátane pretekov o vedecké a výskumné objavy,“ uvádza sa v správe.

Ak by bola Čína demokratická krajina dodržiavajúca osobné slobody a práva jednotlivcov, jej technologický pokrok by nemusel pre západný svet predstavovať väčšie ohrozenie. Avšak je autokratickou krajinou, ktorú ovláda jednotlivec či úzka skupina ľudí. A tí ju riadia na základe komunistickej ideológie, čo predstavuje pre svetový poriadok významné nebezpečenstvo.

Len pred vyše rokom sa podobné riziko zhmotnilo vo vojenskom útoku Ruska na Ukrajinu. Nadzvukové strely sú len začiatkom potenciálnych inovácií, ktorými môže Čína získať prevahu nad západným svetom v technologickej oblasti, píše v článku pre Foreign Affairs Eric Schmidt, bývalý šéf Google a predseda Special Competitive Studies Project.

Obavy z umelej inteligencie

Umelá inteligencia (AI) výrazne zvyšuje schopnosť vedcov a inžinierov objavovať čoraz výkonnejšie technológie, tvrdí E. Schmidt. AI dokáže v priebehu chvíle vyhodnocovať milióny rôznych informácií, no najmä má potenciál vytvoriť platformu, ktorá bude sama zabezpečovať ďalší vedecký pokrok.

Ak kvantová výpočtová technika pokročí, superrýchle počítače umožnia spracovávať čoraz väčšie množstvo údajov a vytvárať inteligentnejšie systémy AI. Tie budú schopné produkovať prelomové inovácie v iných vznikajúcich oblastiach, od syntetickej biológie až po výrobu polovodičov.

Umelá inteligencia zmení samu podstatu vedeckého výskumu. Namiesto toho, aby vedci robili pokroky v jednej štúdii za druhou, budú objavovať odpovede analýzou masívnych súborov údajov. Rýchlejšie lietadlá nepomohli postaviť rýchlejšie lietadlá, ale rýchlejšie počítače pomôžu postaviť rýchlejšie počítače.

Príchod všeobecnej umelej inteligencie, schopnej samostatne myslieť, je vzdialený roky, možno desaťročia, ale ktorákoľvek krajina vyvinie túto technológiu ako prvá, bude mať obrovskú výhodu, pretože by ju mohla použiť na vývoj ešte pokročilejších verzií umelej inteligencie, čím by získala náskok vo všetkých oblastiach vedy.

V roku 2017 Čína publikovala plán rozvoja ďalšej generácie umelej inteligencie s cieľom stať sa do roku 2030 globálnym lídrom v jej využívaní. Kým všeobecná umelá inteligencia ešte nie je na dosah, prelomové výsledky generatívnej umelej inteligencie z dielne OpenAI z minulej jesene priniesli výrazný pokrok v jej implementácii a naznačili ďalšiu perspektívu vývoja.

A keďže tá čoraz viac ohrozuje aj národnú bezpečnosť Spojených štátov, nie je prekvapením, že americký prezident Joe Biden v októbri zaviedol obmedzenia na predaj najnovších čipov a techniky potrebnej na ich produkciu Číne. Cieľom USA je najmä limitovať výpočtovú silu čínskych spoločností pracujúcich na vývoji umelej inteligencie.

Avšak nestačilo to. Namiesto moderných čipov začali čínske inštitúcie využívať cloudové služby amerických technologických gigantov, ako je Amazon či Microsoft. Produkcia vyspelých čipov v Číne výrazne zaostáva nielen za plánmi, ale aj za Taiwanom, Spojenými štátmi či Južnou Kóreou.

Obmedzenie výpočtovej sily znižuje šance, že Čína dokáže zaznamenať prelomový pokrok vo vývoji kvantových počítačov, do ktorých vývoja v poslednej dekáde investovala asi desaťnásobne viac než Spojené štáty. Ak by sa jej takýto prelom podaril, dokázala by poľahky zlomiť akékoľvek softvérové zabezpečenie, čím by získala prístup prakticky ku všetkým globálnym dátam uloženým online.

Vojna o kritické materiály