Barónka Catherina Ashtonová koncom budúceho roka opustí post šéfdiplomatky Európskej únie. O mandát sa už znova uchádzať nechystá, povedala. Ide síce o prestížnu funkciu, avšak inak sa jej rozhodnutiu niet čo čudovať. Predsa len tlak a kritika, ktoré na jej adresu v minulosti od niektorých únijných politikov viac či menej otvorene aj oprávnene zaznievali, neboli určite nič príjemné. Nemá vraj dosť skúseností ani manažérskych schopností, ťali do nej kritici. Možnosť, že by na ňu členské krajiny pri handrkovaní o funkciu, ktorú úniu vzhľadom na výmenu Európskej komisie a Európskeho parlamentu v budúcom roku čaká, opäť stavili, by bola minimálna. A to si britská šľachtičná dobre uvedomuje.
Po viac než troch rokoch, ktoré v pozícii „ministerky zahraničných vecí“ Európskej únie už pôsobí, je takisto viac než jasné, aká je to zložitá pozícia. Únia sa síce v minulosti pokúsila svoju tvár voči zvyšku sveta zjednotiť, čo nakoniec viedlo aj k vzniku postu, ktorý C. Ashtonová v súčasnosti zastáva. Avšak či sa jej to podarilo, keď za ňu stále vo svete hovorí aj predseda Európskej rady, šéf Európskej komisie alebo hlava Európskeho parlamentu, je otázkou. Únijní lídri si medzi seba právomoci a úlohy možno dajako rozhodili, ale vidia do tohto zložitého nastavenia mnohohlavého veliteľského draka aj únijní partneri vo svete?
Zahraničná politika je navyše jednou z oblastí, kde v únii vládne právo veta. Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti týchto sfér výrazne ubudlo a tých pár, kde stále platia, si štáty starostlivo strážia. Samozrejme, že ani tu nik nechce mať v ruke čierneho Petra a byť tým, kto nejakú zmluvu či rozhodnutie zablokuje, takže sa vytvárajú najrôznejšie koalície. Ak sa to však nepodarí, na rozdiel od väčšiny ostatných oblastí má každý v ruke triumf v podobe veta.
Príkladov, keď to v minulých rokoch v zahraničnej politike EÚ zahaprovalo, je mnoho. Spomeňme napríklad fakt, že časť únijných štátov uznala samostatnosť Kosova, zatiaľ čo časť nie. Aktuálne sa výrazné rozdiely v pohľadoch krajín, pre ktoré sa vystavuje napospas aj predstava skutočnej spoločnej zahraničnej politiky EÚ, týkajú otázky budúcnosti zbrojného embarga voči násilnosťami zmietanej Sýrii. Briti podporovaní Francúzskom tlačia, aby sa mohli dodávať zbrane povstalcom bojujúcim proti režimu prezidenta Bašára Asada. Väčšine krajín sa to nepáči. Obávajú sa, že prílev nových zbraní by mohol znamenať viac násilia a krviprelievania. Konflikt si pritom od prepuknutia na začiatku roku 2011 už vyžiadal viac než 70-tisíc obetí. Londýn a Paríž však veria, že tlak na režim vyvolaný hrozbou, že by sa mohli rebelom dodávať zbrane, by mohol donútiť B. Asada k rokovaniu.
Jasnejšie o tom, ako sa únia rozhodne, nie je ani po nedávnej neformálnej schôdzke šéfov diplomacií EÚ v Dubline. Už čoskoro to však bude musieť rozseknúť, lebo v máji embargo vyprší, teda ak sa celá EÚ nezhodne na jeho predĺžení. Britský premiér David Cameron už v tejto súvislosti vyhlásil, že Londýn by síce rád pokračoval v únijnom prístupe k riešeniu problémov, avšak zdôraznil, že ak sa mu nebude pozdávať, vezme veci do vlastných rúk a vydá sa pokojne odlišným smerom. Na to má, samozrejme, právo. Takisto ostatné krajiny môžu kričať, že sa im tento postup nepáči.
Vnútri tohto mlynského kameňa sa teda nachádza šéfka diplomacie, ktorej primárnym cieľom je vytvárať a udržiavať zdanie jednotného zahraničnopolitického hlasu EÚ. Ten by v prípade, že sa krajiny nakoniec nedohodnú, utŕžil ďalší ťažký direkt do citlivého miesta. Navyše ak by sa nezhodla EÚ ani sama medzi svojimi členmi, ako by asi chcela presvedčiť o svojich návrhoch ďalších hráčov na čele s Ruskom, aby naskočili na palubu a pokračovali ďalej ruka v ruke?
Zhrnuté, podčiarknuté, C. Ashtonová to nemá jednoduché. A to je iba jeden z celého radu príkladov. K tomu treba prirátať neustále kočovanie, keď väčšinu času trávi v lietadle smerujúcom z jedného konca planéty na iný. Svoje by o tom, ako to na človeka pôsobí, mohla rozprávať bývalá americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Tá v súvislosti s chradnúcim zdravím svoj post nedávno radšej opustila.
Autor je spolupracovník TRENDU.
