Tatry? Najskôr hobby, teraz vážny biznis

Pozemky pod Slavkovským štítom a les v Medzeve. Tak znie ponuka spoločnosti Tatry Mountain Resorts (TMR) štátu. Chce ich vymeniť za pôdu pod zjazdovkami, ktoré prevádzkuje vo Vysokých aj v Nízkych Tatrách. Podľa predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa Tatry Mountain Resorts Bohuša Hlavatého štát na tom môže zarobiť. A zdôrazňuje, že smerovanie desiatok miliónov eur bude firma deliť medzi aktivity na Slovensku a za hranicami aj podľa toho, ako sa štát k jej návrhom postaví.

Načo ste kupovali pozemky v piatom stupni ochrany, keď tam nemožno stavať?

Kupovali sme ich so zámerom, že ich v budúcnosti zameníme so štátom. Pokúšame sa o to dlhodobo od roku 2009. Nechali sme sa inšpirovať lyžiarskym strediskom Oščadnica, kde dávnejšie urobili takúto zámenu. Ministerstvo životného prostredia súhlasilo, rezort pôdohospodárstva roky celú vec brzdí. Štát totiž nemôže predávať lesné pozemky. A tak v Tatrách podnikáme na prenajatých pozemkoch.

Mali ste od štátu vopred prísľub zámeny?

Nemali. Sme zvyknutí, že berieme na seba riziko. No len také, ktoré vieme minimalizovať. Myslím si, že zámena je správny spôsob, ako štát môže zabezpečiť ochranu prírody. A investor sa zasa nemusí budiť zo spania, čo bude s jeho investíciami po skončení nájomnej zmluvy. Ak by štát vedel urobiť zámenu so všetkými súkromnými vlastníkmi pozemkov pri investíciách do cestovného ruchu, vyriešil by aj problém zonácie. Teraz ju rieši roky, pretože nevie zaplatiť ujmu zo zásahu do vlastníckych práv.

Koľko ste investovali do pozemkov na zámenu?

To nebudem konkretizovať. Dôležitá je hodnota tých pozemkov. Sú urobené znalecké posudky, hodnota pozemkov pod Slavkovským štítom je 470-tisíc eur, lesa v Medzeve 2,7 milióna eur. Ak štát chce, môže si dať spraviť vlastné posudky.

Prečo má byť výmena akceptovateľná pre štát?

Pre štát musí byť zámena výhodná. Snažili sme sa namixovať ponúkané pozemky tak, aby bola zastúpená pôda v piatom a treťom ochrannom pásme a hospodársky les. Podľa našich analýz by naše pozemky mali mať o niečo vyššiu hodnotu ako pôda, ktorú by nám dal štát.

Keď je to pre štát výhodné, prečo doteraz k zámene nedošlo?

Pretože obchody s pozemkami v minulosti, napríklad Veľký Slavkov či Tatranská Lomnica, narobili veľký rozruch. Úradníci a ministri si nechcú páliť prsty. A štát v tejto oblasti funguje nesystémovo. Všetko, čo sa v národných parkoch robí, je na základe výnimky.

Zámen pozemkov bolo historicky len niekoľko. Prečo by mal štát nadštandardnú službu poskytnúť vám?

Sme veľký investor a môže to byť principiálne dobré riešenie pre celý sektor cestovného ruchu. Štát chráni dvadsaťpäť percent územia Slovenska, ale necháva to zaplatiť vlastníkov. Niekto zdedil po dedovi les a štát mu zabránil v ňom podnikať. A štát mu to nevie kompenzovať.

Koľko vlastníte pozemkov vo svojich lyžiarskych strediskách?

V Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci a na južnej strane Chopka minimum, väčšina je štátna. Na severe Chopka je pôda takmer kompletne majetkom urbárov a súkromných osôb. S nimi však máme podpísanú dohodu na tridsať rokov, so štátom na päť alebo desať.

Čo ak štát nebude so zámenou súhlasiť?

TMR dokončí prvú fázu investícií a zamyslí sa nad tempom a objemom druhej. Primárna klientela sú pre nás Slováci, Česi a Poliaci. Logicky sa chceme aktivizovať v Česku a Poľsku. Budeme vyhodnocovať príležitosti na jednotlivých trhoch, návratnosť aj akceptovateľnosť miery rizika. Ak sa pozemky nevyriešia a zmluvy o dočasných vyňatiach sa budú naďalej skracovať v čase, môžu sa podmienky stať neakceptovateľnými.