Ale nehrajme tu na city. Radšej si položme otázku, prečo by aj majetnejších malo trápiť, ako sa vodí dolnému miliónu. Najskôr preto, že životná úroveň nezávisí len od vlastného úsilia človeka, ale aj od produktivity a príjmov ľudí, ktorí žijú naokolo. Každá firma vie, že stojí a padá na dopyte po svojich službách či tovaroch, teda na svojich zákazníkoch. Práve rôznosť klientely vysvetľuje, prečo má upratovačka vo Švajčiarsku násobne vyšší plat ako jej kolegyňa na Ukrajine, aj keď fyzicky vykonávajú dosť podobnú prácu.

Navyše, ekonomický výskum ukazuje, že talent a usilovnosť sa do veľkej miery dedia alebo získavajú výchovou v detstve. Podľa OECD sociálne zázemie detí určuje ich výsledky v škole práve na Slovensku najviac z krajín celej Európy. Iné dáta naznačujú, že podobne je to aj s vysokoškolským vzdelaním. Školská dochádzka tak mladým do života neposkytuje rovnakú štartovaciu čiaru. Túto „lotériu života“ aj liberáli zvyknú považovať za nespravodlivú, pretože na tom, do akej rodiny či regiónu sme sa narodili, nemáme žiadnu zásluhu.

Chudobe sa systematicky nevenovala ani (vraj) ľavicová vláda Smeru-SD. Najviac ohrozeným skupinám, teda osamelým, nezamestnaným rodičom s deťmi, jednofarebná sociálnodemokratická vláda nijako zásadne život neuľahčila. Naopak, rýchlym zvyšovaním minimálnej mzdy zhoršila možnosť mladým a málo kvalifikovaným zamestnať sa a stáť na vlastných nohách.

Viacero opatrení na pomoc chudobným pritom nemusí priniesť vyššie štátne zásahy do ekonomiky a viac prerozdeľovania. Slovensko má jeden z najvyšších počtov regulovaných povolaní, ktoré bránia zamestnávaniu v poľnohospodárstve, stavebníctve, sociálnej práci či obchode. Jednoduchšie podnikanie a zamestnávanie by nemuselo veľa stáť, ale mohlo by chudobným i celej ekonomike významne pomôcť.

Samotný trh práce totiž znižovaniu chudoby nebude pomáhať donekonečna. Už teraz zamestnávatelia narážajú na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, ako aj na nemožnosť zapojiť do zamestnania ľudí z odľahlých regiónov, kam investície neprichádzajú.

Je čas konať. Ako ukázali výsledky parlamentných volieb, dlhodobá frustrácia väčšej časti obyvateľstva môže do politiky vyniesť ľudí, ktorí ohrozujú kapitalizmus a liberálnu demokraciu, teda spoločenské usporiadanie aj našich životov.