Skutočný adrenalínový zážitok člena tímu News and Media Holding (vydavateľ TRENDU) z bežeckých pretekov Od Tatier k Dunaju vyriešilo až náhodné okoloidúce auto, ktoré diviakov trúbením rozohnalo na dve strany. Štvrtý ročník najväčšieho štafetového behu v strednej Európe sa konal ostatný víkend.
Kadiaľ sa beží
Štart pretekov Od Tatier k Dunaju je tradične v Demänovskej doline – Jasnej. Prvý úsek s výhľadom na Vysoké Tatry smeruje na sever. Potom sa trať stočí na západ, aby cez liptovské dedinky a doliny vystúpala až na sedlo Nízkych Tatier Veľký Šturec. Odtiaľ bežci zbiehajú do Banskej Bystrice, kde križujú jej historické centrum. Postupne prechádzajú údolím rieky Hron. Tak sa dostanú k rovinatým úsekom južného Slovenska, kde ich čakajú dlhé rovné úseky v okolí Komjatíc či Šale. Prekrižovaním Žitného ostrova bežci vidia Dunaj po prvýkrát pri Šamoríne, odkiaľ ich hrádza zavedie až do cieľa v Bratislave.
Zdroj: Braňo Konečný
Hlavne nezablúdiť
Trať dlhá viac ako tristo kilometrov viedla od voňavých lesov Nízkych Tatier cez údolie Hronu, roviny Podunajskej nížiny až do Bratislavy. Bežalo sa bez prestávky: dvanásť bežcov každého družstva sa postupne striedalo, až spolu zabehli tridsaťšesť štafetových úsekov, každý v dĺžke sedem až dvanásť kilometrov. Spolu tak každý bežec odbehol okolo tridsať kilometrov, čo si u väčšiny už vyžaduje poctivú niekoľkomesačnú prípravu.
Napriek tomu počet účastníkov štafety dosiahol rekordný počet: prišlo ich viac ako dve tisícky v zhruba dvesto tímoch. Na trati bolo viditeľné aj veľké množstvo žien, čo znamená, že ich podiel sa zrejme pohyboval okolo tridsiatich-štyridsiatich percent všetkých účastníkov.
Trasa behu Od Tatier k Dunaju vedie zväčša po asfaltových cestách druhej a tretej triedy. Bežci tak musia klusať vľavo a dávať pozor i na protiidúce vozidlá. V noci musia byť zasa vybavení aj reflexnými či svietiacimi prvkami a môže ich sprevádzať aj ďalší človek: buď ako spolubežec, alebo na bicykli.
Zdroj: Braňo Konečný
Trať pretekov je relatívne dobre označená bielymi šípkami na ceste, pri dôležitých odbočkách pomáhalo bežcov či dopravu usmerňovať aj množstvo dobrovoľníkov a policajtov. Aj tak však preteky v niektorých chvíľach trochu pripomínali orientačný beh. Nebolo výnimkou, že niektorý bežec na chvíľu zablúdil, či už v uliciach Banskej Bystrice alebo v kukuričných poliach južného Slovenska, a na odovzdávku dobehol oveľa neskôr, ako chcel. Ako „štafetový kolík“ odovzdávaný medzi jednotlivými členmi tímov poslúžili reflexné pásky, ktoré sa ľahko ovinú okolo ruky.
Azda rovnako dôležitá ako rýchlosť samotného behu je aj logistika štafetových tímov. Pri dvanásťčlenných družstvách sa osvedčilo rozdelenie do dvoch viacmiestnych áut po šiestich bežcoch, ktoré svojich športovcov sledujú od jednej odovzdávky štafety k druhej. Nemôžu však ísť priamo popri nich, pretože by tak blokovali dopravu. Po zhruba šiestich hodinách sa prvé auto vystrieda s druhým a posádka si môže na niekoľko hodín vydýchnuť.
Takýchto päť-, šesťhodinových časových úsekov každé auto absolvuje tri – rovnaký počet ako množstvo úsekov, ktoré bežia všetci dvanásti bežci. V praxi to však znamená aj to, že na nočný spánok má každý len zhruba dve-tri hodiny. Potom sa už chystá na ďalší beh. Veľa bežcov tak napríklad oddychuje po osemnástej odovzdávke v areáli školy v obci Komjatice: v spacáku na karimatke. Buď v telocvični, alebo rovno pod holým nebom na tráve.
Od hory Hood až k Pacifiku
Hlavného organizátora behu Od Tatier k Dunaju Štefana Šogora k jeho založeniu inšpirovala osobná účasť na americkej štafete Hood to Coast (angl. od hory Hood k pobrežiu). Tá sa behá koncom augusta v americkom štáte Oregon: tiež z miestneho horského strediska smerom k vode – Tichému oceánu pri mestečku Seaside. Americký beh má aj etický rozmer, podporuje centrá boja proti rakovine, sponzoruje ho miestna kresťanská zdravotnícka organizácia Providence. O behu v roku 2011 vznikol dokumentárny film, ktorý sleduje príbeh štyroch nezvyčajných bežeckých tímov.
Obdivovateľ Mórica Beňovského
Hodnotených bežeckých kategórií bolo v tomto roku spolu päť: podľa počtu, pohlavia alebo zaradenia členov tímu. „Prvá kategória je bez rozdielu, druhá je kategória mužov, tretia zmiešaná, kde štafetu tvorí šesť žien a šesť mužov. Štvrtou kategóriou je Ultra [bežia ju len šiesti bežci, každý teda až šesť úsekov], piatou sólo bežci,“ vymenúva Štefan Šogor, organizátor podujatia. Zo sólo bežcov, ktorí bežali v kuse takmer tri celé dni len s krátkymi prestávkami na oddych či krátky spánok, bol najrýchlejší ultramaratónec Slavomír Dobák. Na trati bol 65 hodín a 13 minút.
Sólo bežci štartujú už vo štvrtok a v piatok, družstvá v sobotu od rána. Štartovací čas určia usporiadatelia podľa predpokladaného výkonu tímov tak, aby všetky dorazili do cieľa v Bratislave zhruba v rovnaký čas: v nedeľu popoludní. V kategórii dvanásťčlenných tímov zvíťazilo družstvo kamionistov STD Donivo Team s časom 23 hodín a 31 minút. Rekord podujatia z roku 2014 teda síce nepadol, trend zlepšovania sa jednotlivých tímov či rast ich počtu je však z roka na rok z výsledkov zjavný.
Zdroj: Braňo Konečný
Piatou kategóriou bola po prvýkrát súťaž firemných družstiev, ktorú vyhlásil týždenník TREND. Odbehli ju štyri desiatky družstiev a víťazom sa stal tím spoločnosti Hewlett-Packard Enterprise (HPE) so skvelým časom 24 hodín a 33 minút. To znamená v prepočte priemerné tempo štyri minúty a dvadsať sedem sekúnd na jeden kilometer, respektíve viac ako 14 kilometrov za hodinu. Na druhom mieste skončilo družstvo poisťovne Uniqa, ktoré len o málo nedostihol „Záhorácky frišký tým“ firmy Beko.
Vladimír Dudlák, kapitán víťazného tímu „HPE Móric Beňovský“, hovorí, že za úspech jeho družstvo vďačí viacnásobnej účasti na behu Od Tatier k Dunaju, keďže viacerí členovia jeho družstva štafetu behali už po tretí- či štvrtýkrát. „Počasie bolo priaznivé, nebola žiadna prietrž mračien ani vysoké teploty, bežalo sa fajn,“ hodnotí víkendovú akciu. Ítečkári z HPE, ktorí vyvíjajú technológie pre podnikových zákazníkov i spotrebiteľov, získali v celkovom hodnotení tretie miesto, keď takmer po celej dĺžke trate bojovali o medailu s východniarskym tímom MTC Vyšná Šebastová.
„Všetky naše športové aktivity sú dôkazom toho, že sme spoločnosť so súťaživým duchom a sme otovorení každému dobrodružstvu,“ dodal kapitán. Názov firemného tímu V. Dudlák doplnil o meno Mórica Beňovského, pretože sa tejto osobnosti sám venuje ako amatérsky historik a dokumentarista. Madagaskar, kde Beňovského v osemnástom storočí vyhlásili za kráľa kráľov, navštívil už osemkrát.
Ako vyzerala „bedňa“ v kategórii Firemná štafeta
(družstvo, čas v hh:mm:ss)
- HPE Móric Beňovský, 24:33:51
- Uniqa poisťovňa, a.s., 25:14:26
- Záhorácký frišký tým – Beko, 25:31:09
- Bubo running team, 25:41:24
- Mercedes, 27:09:52
Slovenská Tour de France
Keď sa japonského spisovateľa a bežca Harukiho Murakamiho pýtali, na čo pri behaní myslí, odpovedal, že na nič. „Behám, aby som bol v prázdne,“ píše vo svojej knihe O čom hovorím, keď hovorím o behaní. Pre čoraz viac ľudí pracujúcich v sedavých povolaniach za počítačom je azda aj preto beh vhodnou formou odreagovania sa a vyčistenia si hlavy.
Vyplavené hormóny tiež prinášajú bežcom po dobehu stav blaha, v angličtine známy ako „runner’s high“. Iste, pľuzgiere, odreniny a svalová horúčka príjemné nie sú, ale beh tiež pomáha udržiavať telo vo forme a v zdraví. „Na prekonanie niečoho nezdravého potrebujete byť čo najzdravší,“ dodáva v spomínanej knihe H. Murakami.
Zdroj: Braňo Konečný
Beh sa čoraz viac stáva aj spoločenskou záležitosťou. Bežných slovenských pretekov sa už teraz zúčastňujú tisícky ľudí. Špeciálne štafetové behy k tomu pridávajú ešte dimenziu behu v tíme, kde často vznikajú nové kamarátstva či sa posilňujú vzťahy medzi kolegami. Beh Od Tatier k Dunaju je tak aj skvelou formou tímbildingu. Okrem toho je svojím spôsobom aj vlastivednou prechádzkou: z okna auta či z priameho kontaktu bežci spoznávajú desiatky slovenských obcí, miest, vrchov a riek. Zážitky bežcov by mal okrem fotografií a pamätných medailí v najbližšom čase zvečniť aj dokumentárny film z dielne jedného zo sponzorov podujatia, VÚB banky.
V dedinkách, cez ktoré trať pretekov vedie, sa z roka na rok postupne aktivizujú miestni obyvatelia, ktorí bežcov povzbudzujú, ponúkajú im vodu či iné občerstvenie. Autor článku sa v Rastislaviciach napríklad posilnil grátis kávou, v Seliciach pri Šali zasa miestni ponúkali už tradičné pagáčiky. Z behu tak postupne vzniká akási slovenská Tour de France, teda spoločenské podujatie, ktoré prináša život všade tam, kadiaľ sa hýbu športovci.
Stvorení pre beh
Zdroj: Braňo Konečný
Ľudia dokážu behať neuveriteľne dlho. Jednou z teórií vysvetľujúcich túto predispozíciu je hypotéza o evolučnom prispôsobení sa na lov „behom“, teda prenasledovaním zveri na dlhé vzdialenosti, až kým z tepla neskolabuje. Prípadne kým nie je unavená natoľko, že lovcovi umožní priblíženie sa na krátku vzdialenosť, teda na hod oštepom či zásah šípom z luku. Tento spôsob lovu, ktorý využíva výhodu efektívneho ochladzovania ľudského tela potením, dodnes využívajú niektoré kmene v južnej Afrike. O hypotéze pred niekoľkými rokmi napísal knihu Born to Run (Stvorení pre beh) Christopher Mc Dougall. Známa je aj jeho prednáška na serveri TED.
