Tanky namiesto áut. Nemecko investuje do zbrojenia bilión

Automobilka Volkswagen už nie je najsilnejšou nemeckou firmou. Jej miesto zaujala v minulých dňoch zbrojovka Rheinmetall, ktorej trhová kapitalizácia presiahla 56 miliárd eur a predbehla tak VW. Nie div. Rheinmetall minulý týždeň informoval, že vlani zvýšil prevádzkový zisk o 61 percent, na 1,5 miliardy eur, a tržby o 36 percent, na 9,8 miliardy eur. Volkswagenu vlani, naopak, klesol zisk takmer o tretinu, na 12,4 miliardy eur, a prevádzkový zisk o pätnásť percent, na 19,1 miliardy eur. Obrat sa o necelé percento zvýšil na 324,7 miliardy eur. Zatiaľ čo Volkswagen hovorí o úsporách a nutnosti zatvárať niektoré z nemeckých fabrík, Rheinmetall prejavil záujem o závod Volkswagenu v dolnosaskom Osnabrücku, kde by sa tak namiesto áut mohli v budúcnosti vyrábať zbrane.

Agresia zmenila Nemecko

O prechode na výrobu zbraní uvažujú aj akcionári automobilky. „Myslím si, že vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu sú rozhodnutia, ktoré Európa a Nemecko momentálne robia, správne. Musíme viac investovať, aby sme zostali v bezpečí. Zatiaľ však nerozoberáme, čo by Volkswagen mohol v oblasti výroby zbraní konkrétne robiť. Zároveň by sme museli najskôr dôkladne analyzovať možné koncepcie. V minulosti sme však už o podobných možnostiach uvažovali,“ povedal generálny riaditeľ VW Oliver Blume.

„V Európe sa začala éra zbrojenia, ktorá bude od všetkých veľa vyžadovať,“ vyhlásil generálny riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger. Ten sa nebojí ani spoločnej výroby s Ukrajinou. Minulý mesiac už rokoval s kyjevskou vládou o spoločnej výrobe obrnených vozidiel a systémov protivzdušnej obrany. V rozvoji spolupráce s Ukrajinou nezastavili A. Pappergera ani plány ruskej rozviedky na jeho likvidáciu, ktoré vlani v lete odhalila americká tajná služba. Vývoj okolo Rheinmetallu je súčasťou zásadnej revolúcie nemeckého prístupu k vlastnej obrane a postaveniu spolkovej republiky v Európe aj vo svete. Prvým krokom bola reakcia dosluhujúceho spolkového kancelára Olafa Scholza zo sociálnej demokracie SPD na ruskú agresiu proti Ukrajine, keď sa Berlín pred tromi rokmi postavil jednoznačne na stranu Kyjeva. 

V tom čase opoziční kresťanskí demokrati z CDU/CSU s Friedrichom Merzom O. Scholza nielen nekritizovali, naopak, tlačili, aby pomoc Ukrajine bola rýchlejšia a bez výnimiek. O. Scholz, naopak niektoré najpokročilejšie nemecké zbrane, ako napríklad ďalekonosné rakety Taurus či stíhačky F-16, odmietal Ukrajine dodať. Aj na tanky Leopard si Kyjev musel počkať dlhšie, než bolo zdravé a než to Ukrajinci potrebovali. Spolu s tým prudko vzrástli nemecké výdaje na obranu, ktoré prvýkrát po niekoľkých desaťročiach prekročili hranicu dvoch percent HDP.

Armáda ako priorita

Lenže zoči-voči nástupu nového amerického prezidenta Donalda Trumpa ani to nestačí. Neustále spochybňovanie pre Nemecko desaťročia zásadného spojenectva USA s demokratickou Európou bolo pre F. Merza budíčkom. „Obrana je pre mňa prioritou,“ vyhlásil F. Merz po víťazných voľbách a začal rýchlo konať. A to nielen v podobe okamžitých rokovaní so sociálnymi demokratmi pri zostavovaní novej vlády. Zašiel ešte oveľa ďalej. Aby sa vyhol extrémne pravicovej proruskej Alternatíve pre Nemecko a postkomunistickej Ľavici, ktoré dohromady disponujú blokačnou ústavnou menšinou, rozhodol sa bleskovo zmeniť ústavu a umožniť tak vláde požičať si obrovský balík na dozbrojenie krajiny.