Hnutie Slow Food sa narodilo v osemdesiatych rokoch minulého storočia na Apeninskom polostrove. Založil ho taliansky enogastronóm a novinár Carlo Petrini (63) s prívržencami v reakcii na šíriacu sa globalizáciu a vytrácanie sa miestnych gastronomických tradícií. Slow Food sa symbolicky odpichol od protestu proti otvoreniu prevádzky rýchleho občerstvenia v srdci Ríma neďaleko Španielskych schodov. Dnes má hnutie Slow Food medzinárodný charakter a združuje po celom svete viac ako stotisíc členov, dobrovoľníkov a podporovateľov v 150 krajinách. Hlási sa k nemu 1 300 lokálnych združení, takzvaných konvívií, a sieť, ktorú tvorí dvetisíc komunít produkujúcich potraviny trvalo udržateľným spôsobom s dôrazom na kvalitu. Slow Food vytvára spoločenstvo ľudí, ktorých spája radosť z dobrého jedla so zodpovednosťou k miestnym komunitám a životnému prostrediu. O jednom z impulzov, ktoré inšpirovali zakladateľa Slow Food, písal český denník Mladá fronta Dnes. Raz sa C. Petrini zastavil na obed v reštaurácii neďaleko svojho rodiska a objednal si „peperonátu“. Jedlo, ktorého základom sú papriky a paradajky. Zdalo sa mu však, že tentoraz bolo bez chuti. Pri platení sa opýtal, či náhodou nezmenili kuchára. Dostal odpoveď, že nie, ale reštaurácia používa holandské papriky z dovozu. Miestne tradičné už nikto nepestuje, lebo sa to finančne neoplatí. Nové sú vyšľachtené, všetky majú takmer rovnakú veľkosť a tvar, takže sa ich zmestí dvadsať do debničky bez toho, aby sa museli vážiť. C. Petrinimu to nedalo. Zastavil sa na jednej farme a šiel si kúpiť miestne papriky. Od farmára sa však dozvedel, že ich už nepestuje, lebo o ne nie je záujem. „A čo teda pestujete?“ zaujímal sa. „Tulipány a tie potom vyvážame do Holandska,“ zaklincoval farmár.
Carlo Petrini
