Z Talianska idú mraky novej finančnej krízy

Aj vlaňajšok sa držal v rovnakej šablóne: banky mali druhý najúspešnejší rok v histórii napriek extrémne nízkym úrokom. Jediné, čo by mohlo Slovákovi zdvihnúť obočie, je fakt, že takmer celý zisk poslali slovenské banky ako dividendy svojim matkám.

Kto sa po stopách vyplatených dividend vyberie, nájde situáciu, ktorá vôbec nevyzerá tak ružovo a perspektívne ako na Slovensku. Európske banky sa tento rok trápia a krušné časy ich ešte len čakajú. Už pred referendom o brexite trpeli prepadom svojej hodnoty o pätinu, no po britskom rozhodnutí sa ich trhová hodnota zvalila ešte hlbšie. Začalo sa špekulovať, že brexit môže byť pre Európu obdobou krachu Lehman Brothers spred ôsmich rokov. Teda udalosťou, ktorá má silu rozpútať ďalšiu finančnú krízu na starom kontinente.

Ťažkí pacienti

Prvým pacientom, ktorému sa priťažilo, je Taliansko, ktoré sa trápi so zlými úvermi a chýba mu kapitál na vytvorenie dostatočných rezerv. Do porovnania s Lehman Brothers sa dostala aj najväčšia nemecká banka Deutsche Bank. Tá je globálne systémovo dôležitá, pretože ide o jednu z najdôležitejších investičných bánk sveta. Jej trhová hodnota však dosahuje skôr hodnotu appky Snapchat, ktorou si tínedžeri posielajú správy. Podľa Medzinárodného menového fondu je najväčšia nemecká banka pre svoje linky na veľké svetové banky najväčším potenciálnym rizikom pre celý finančný svet.

Hoci sa hovorí o predaji hneď viacerých slovenských bánk, kupec sa hľadá ťažko

Dosahu brexitu sa v konečnom dôsledku nemusia vyhnúť ani slovenské banky, ktoré inak vykazujú vysokú finančnú stabilitu. Rovnako ako ostatné zahraničné domy i ony budú musieť vo svojich prognózach odsunúť moment zvyšovania úrokových sadzieb. Brexit zatiaľ akékoľvek úvahy o možnom zvýšení sadzieb odsunul do nedohľadna.

Keďže slovenské banky sú v drvivej väčšine v zahraničných rukách a tortúry v Európe sa priamo týkajú aj niektorých matiek, brexit môže urýchliť i konsolidáciu na slovenskej scéne. A hoci sa hovorí o predaji hneď viacerých slovenských bánk, kupec sa hľadá ťažko. Väčšina európskych bankových domov totiž radšej kapitál ukladá než investuje, pre istotu. Potenciálnych kupcov tak treba čakať napríklad z Číny. Tá si už bránu do Európy otvorila vstupom do pražskej J&T Finance Group.

Tlačí v čižme

Je paradox, že práve banková únia, ktorá má chrániť úniu pred ďalšími krízami, je jedným z dôvodov, prečo banky tento rok trápi prepad ich hodnoty. Od začiatku roka platí, že investori by mali byť v prípadných problémoch finančných domov vtiahnutí do ich riešenia a mohli by prísť o časť svojej investície. A brexit pridal investorom ďalší dôvod na obavy.

George Soros: Problémy s nesplácanými úvermi rástli pomaly, ale brexit všetko urýchlil

Stal sa skúškou najmä pre talianske banky, ktoré sužuje obrovská porcia zlých úverov a potrebujú viac kapitálu. Ohrozený rast ekonomiky totiž znamená viac nesplácaných pôžičiek. O tom, že britské rozhodnutie opustiť Európsku úniu rozpútava krízu na finančných trhoch podobnú globálnej kríze v rokoch 2007 a 2008, presviedčal poslancov Európskeho parlamentu minulý týždeň aj miliardár George Soros. „Problémy s nesplácanými úvermi rástli pomaly, ale brexit všetko urýchlil,“ povedal.

TREND TOP vo finančníctve

• Ako sa vyvíja slovenské bankovníctvo a poisťovníctvo
• Analýzy trendov v lízingu, správe aktív a finančnom sprostredkovaní
• Rebríčky najväčších bánk, poisťovní, lízigových spoločností, finančných sprostredkovateľov a správcov aktív
• Pozrite si celú ročenku

Babky by museli platiť

Taliani systém bail-in kritizujú a radšej by posilnili svoje kapitálovo lačné banky štátnymi peniazmi. Tamojšia vláda nechce dopustiť, aby za problémy bánk pykali investori. Väčšinu bankového dlhu totiž v krajine držia obyvatelia, majú v ňom 187 miliárd eur. Do bankových dlhopisov si ukladali svoje úspory, všetci v krajine ich považovali za rovnako bezpečné ako bankové vklady.

Taliani radi hovoria, že bankový dlh má v krajine každá stará mama. Možnosť bail-inu od začiatku tohto roka by však znamenal, že babky by sa museli vzdať časti svojich úspor výmenou za záchranu bánk. To nehrá do karát reformnému premiérovi Mattemu Renzimu, ktorý na jeseň stanovil ústavné referendum, ktoré má skresať počet poslancov aj výdavky verejných inštitúcií. Na jeho pozitívnom výsledku stojí celý jeho ďalší plán na ozdravenie vysoko zadlženého a takmer nerastúceho Talianska.

Štátna záchrana nebude

Nápad Talianov podporiť banky dočasnou štátnou pomocou priaznivcov však na tej „správnej pôde“ podporu nemá. Zavrhlo ho Nemecko, i podľa šéfa Európskeho stabilizačného fondu Klausa Reglinga je dôležité chrániť európske bankové pravidlá prijaté v posledných rokoch. Podľa neho legislatíva stále má riešenia, ktoré môže krajina prijať.

Na druhej strane sú názory, že nie je správny čas tvrdohlavo tlačiť na pílu, dbať na prijaté európske opatrenia a vystavovať sa riziku, že Taliansko naozaj bude pre európske banky Lehman momentom. Napríklad šéf francúzskej Société Générale Lorenzo Bini Smaghi podľa Bloombergu tvrdí, že talianska banková kríza sa môže