Nástupcom Jeana--Clauda Tricheta na čele Európskej centrálnej banky (ECB) sa má stať Talian Mario Draghi. Na kandidátovi sa zhodli ministri financií EÚ. M. Draghi nedávno získal podporu nemeckého ministra financií a za jeho kandidatúru sa vyslovil i francúzsky prezident Nicholas Sarkozy.

V jeho ceste na post šéfa ECB ešte stojí formálna voľba európskych lídrov na samite koncom júna. Odporúčanie hospodárskych ministrov je pre voľbu kľúčové. Podľa nemeckých médií bolo ešte možné, že sa proti M. Draghimu vysloví Angela Merkelová. Nemecko je krajinou s najväčšou účasťou na záchrane zadlžených krajín a Taliansko patrí do skupiny štátov s nezodpovedným hospodárením. Nakoniec sa k talianskemu kandidátovi nemecká kancelárka priklonila.

Jeho protikandidátmi boli totiž šéfovia centrálnych bánk z malých krajín – Holandska, Fínska a Luxemburska, ktorí majú tradične malé šance na zvolenie. Malé krajiny by mali prisilné postavenie v šesťčlennej rade ECB, ktorá je zložená zo zástupcov Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska a dvoch menších krajín. Zvolením M. Draghiho by súčasný taliansky člen rady Lorenzo Bini Smaghi uvoľnil miesto niekomu z Francúzska a vyváženosť by ostala zachovaná. Ak by sa A. Merkelová predsa len rozhodla vysloviť sa proti, M. Draghi by sa stal európskym kandidátom na šéfa MMF.

Súčasný šéf talianskej národnej banky M. Draghi má za sebou dlhú kariéru vo verejných inštitúciách – osem rokov pôsobil ako výkonný riaditeľ Svetovej banky a bol profesorom florentskej univerzity. Od roku 1991 bol desať rokov šéfom talianskej pokladnice, kde okrem iného navrhoval bankovú a rozpočtovú legislatívu. Tri roky strávil ako podpredseda predstavenstva Goldman Sachs, než v roku 2006 nastúpil na svoj súčasný post guvernéra talianskej národnej banky.

Guvernér ECB sa volí na osem rokov, aktuálnemu šéfovi J.-C. Trichetovi sa končí obdobie v októbri 2011.

Hlavnou úlohou ECB vo Frankfurte je stráženie inflácie. Nastavuje kľúčové sadzby pre krajiny používajúce euro. Tých je momentálne 17 s viac ako 330 miliónmi obyvateľov. Druhý najsilnejší kandidát, dnes už bývalý šéf nemeckej Bundesbank Axel Weber, sa stiahol po tom, čo sa dostal do sporu s väčšinou rady ECB. Bol totiž proti tomu, aby európska centrálna banka skupovala dlhopisy problémových krajín menovej únie. (jz)