Talenty v zrýchlenom svete vytvárajú rozdiel. Hľadá ich aj Slovensko

Ešte predtým než na pódium vstúpi Andrej Kiska, prebehne na plátne krátky videoklip. Malé deti sa v ňom naháňajú po lúke a potom sa hrajú s počítačmi. Za zvukov náladovej hudby z obrazu vystupujú slogany, hovoriace o dosahovaní nepredstaviteľného a o kráčaní tam, kam zatiaľ nevedie cesta. Potom sa slova ujme prezident SR a otvorí medzinárodnú konferenciu o podpore a rozvoji talentu. Minulý týždeň sa na ňu v Bratislave zišli desiatky odborníkov a úradníkov z celej EÚ.

Hlava štátu okrem iného povie, že každý zanedbaný a nerozpoznaný talent je stratenou šancou pre jedinca, spoločnosť aj pre Európu. Na malý moment celé podujatie pôsobí ako festival fráz a gýčová hra so sexy slovom. Ale nie je.

Príťažlivosť talentu je v tom, že kombinuje najintímnejšie súkromie a širokú verejnú sféru. Na jednej strane sú tu výnimoční jedinci, ktorí majú unikátne schopnosti a hľadajú možnosti, ako svoje nadanie najlepšie rozvinúť. Na druhej strane je spoločnosť, ktorá z ich konania môže výrazne profitovať. Pochopiteľne tu nie je reč o nadšencoch z televíznych „talent šou“ a primárne ani o športovcoch, ktorí síce môžu motivovať k telesnej kultúre, ale inak ide hlavne o výkony ich svalov.

To, že sa denne pozeráme do rozpačitých tvárí politických a spoločenských elít, súvisí aj s tým, že sa im minuli riešenia. Svet sa stáva natoľko komplexný a rýchly, že inštitúcie pri zvládaní problémov zúfalo zaostávajú. A nejde tu len o stále otvorené zásadné globálne výzvy ako terorizmus, migráciu či klimatické zmeny.

Aj každodennú náladu v spoločnosti ovplyvňuje to, či sa ľudia s adekvátnymi schopnosťami dostávajú na potrebné miesta. To totiž dáva signál, či je možný progres a či je dôvod sa vôbec o niečo snažiť. Z tohto pohľadu je zameranie sa na talent úplne namieste. Navyše, v našich končinách nejde o žiadnu novinku.

Prečítajte si všetky články z výročného seriálu TRENDU o mladých talentoch

Priekopníci talentu

Kvízová otázka: Ktorá krajina sa začala v polovici sedemdesiatych rokov ako prvá v Európe zaoberať nadaním detí? Správne – Slovensko, či pôvodne ešte Československo. Už vtedy školských úradníkov zaujímala definícia talentovanosti, s čím sa obrátili na detských psychológov. Záujem o „iné“ deti pretrval aj po revolúcii. V roku 1993 vznikla na základe iniciatívy priekopníčky psychológie detskej nadanosti Jolany Laznibatovej prvá experimentálna trieda a v roku 1998 otvorila brány Škola pre mimoriadne nadané deti v Bratislave.

Za celým týmto úsilím je téza o výnimočnosti talentu. Znamená to, že nadaní jedinci disponujú schopnosťami, ktoré iní nemajú. Preto si vyžadujú individuálny prístup a pomoc pri rozvoji ich daností. „Nadanie a talent je úžasný fenomén. No nemôžeme tvrdiť, že nadaný alebo talentovaný je každý“, tvrdí riaditeľka školy J. Laznibatová.

Ak budeme všetkých vnímať rovnako, tak skutočne talentovaní ostanú nepodporení

A vysvetľuje, že v pentagonálnej teórii talentu je päť charakteristík, ktoré musí každý talent preukázať – musí byť excelentný, jedinečný, preukázateľný, musí sa prejaviť v nejakých výkonoch a musí byť merateľný. „Ak sa tvrdí, že nadaní sme všetci, tak sa tým robí veľká škoda, pretože to napríklad zavádza rodičov. Znamenalo by to, že sa máme individuálne starať o celú populáciu. Ak budeme všetkých vnímať rovnako, tak skutočne talentovaní ostanú nepodporení,“ hovorí J. Laznibatová.

Pedagogika nadanosti pritom nevníma len výnimočnosť jedinca. Aj tu je kontextom téza, že talent je „strategické bohatstvo štátu“. A to v tom, že dvíha celkovú inteligenčnú zdatnosť a schopnosť jeho organizovania. Môžeme to však mať aj v tvrdých číslach. Výskumníci Eric Hanushek a Ludger Vössmann vypočítali, že zvýšenie investícií do vzdelávania nadaných o desať percent môže krajine priniesť nárast HDP o 1,3 percenta.

Ak máte chuť si o téme talentu prečítať viac, tu sú knihy, ktoré v posledných rokoch vyvolali ohlas.

Vrodený verzus získaný

„Skvelý výkon je dnes hodnotnejší ako kedykoľvek predtým – ale odkiaľ sa v skutočnosti berie?“, pýta sa v úvode knihy Talent is Overrated (Talent je preceňovaný) autor Geoff Colvin. Už názov bestselleru signalizuje prúd myslenia posledných rokov. Jadrom je polemika s predstavou o vrodenosti zázračných vlastností. Nahrádza ju teória postupného nadobúdania výnimočnosti učením a tvrdou prácou.

V tejto línii stojí aj „pravidlo desiatich tisíc hodín“, ktoré spopularizoval vo svojej knihe Outliers (Výnimoční) autor Malcolm Gladwell. Ukazuje, že úspech top performerov nezávisí výlučne od ich schopností. Na ich životnú dráhu má vplyv okolie, miesto pobytu či dokonca rok alebo mesiac narodenia. Predovšetkým však tvrdí, že dosiahnutie vysokých mét negarantuje žiadna danosť, ale minimálne 10-tisíc hodín praxe konkrétnej činnosti.

Kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, komunikačné zručnosti, empatia, sociálna citlivosť či podnikateľský duch. Tieto druhy nadania rastú na význame.

Táto demokratizácia talentu a názor, že „everybody can do it“, pôsobí sympaticky. Z pragmatického hľadiska je však pre spoločnosť, hladnú po riešeniach, vhodnejšie rodiaci sa talent včas identifikovať, než manažovať desaťtisíc hodín tréningu, kým sa naplno prejaví.

Ďalšia – a prínosnejšia – polemika sa dnes vedie o tom, či je dostatočným a relevantným indikátorom talentu inteligenčný kvocient. Zatiaľ čo v polovici minulého storočia platila vysoká hodnota IQ ako vstupenka do klubu nadaných, dnes je tu oprávnená otázka, či inteligencia je jediná kompetencia, ktorú od talentov potrebujeme.

Ako rovnako zásadné, ak nie dôležitejšie, sa javia kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, komunikačné zručnosti, empatia, sociálna citlivosť či entrepreneurship – podnikateľský duch a nápaditosť. Tieto druhy nadania je zrejme ťažšie identifikovať, ale v dnešnom dynamickom svete rastú na význame.

Záujem nestačí

A teraz otázka, ktorá vám už možno napadla: Ako to, že Slovensko, vybavené dlhodobou tradíciou práce s nadaním, nie je dnes krajinou zaľudnenou talentami? Prečo musíme riešiť, že nadaní ľudia zo Slovenska odchádzajú? Ako to, že v aktuálnom barometri TRENDU na otázku „Myslíte si, že Slovensko si dokáže udržať talent?“ až 76 percent respondentov odpovedalo „skôr nie“ a „rozhodne nie“?

Začnime pozitívne: Tohto roku sa do prvého ročníka na bratislavskej Škole pre nadané deti prihlásilo 185 záujemcov, pričom prijať môžu len tretinu. A žiaci sa hlásia aj do vyšších ročníkov, pretože im ich doterajšie školy na rozvoj daností nepostačujú. Kopa malých šikovníkov pri školských vrátach ani zabehnutý výskum nadania však ešte neznamenajú, že tu máme celospoločenský systém podpory a distribúcie talentu.

undefined

Ako upozorňuje J. Laznibatová, súvisí to jednak s nedostatočným vzdelávaním pedagógov, ktorí sa majú talentu venovať. A prináša dobrý postreh v porovnaní so športom: „Talentovaní športovci majú celý tím ľudí, ktorý sa im venuje. Tréneri, maséri, psychológovia a tak ďalej. Aj pre talenty v iných oblastiach by sme potrebovali trénerov. Ak očakávame špičkové výkony, musíme aj pre tieto talenty pripraviť podobné podmienky, ktoré im umožnia sa rozvíjať,“ tvrdí J. Laznibatová.

Aktivitami v tomto smere sú projekty Junior Achievment či mentorský program Talent Guide organizácie LEAF. K servisu talentu však stále chýba špecializované psychologické centrum, na ktoré by sa výnimočný dorast mohol obrátiť. A zanedbané je aj rozoznávanie nadania v predškolskom veku. Pedagogika talentu sa navyše roky borila s výčitkami umelej tvorby „elity“. Dnes, napriek rokom praxe a skúseností, preto stále bojuje o základné veci. Zdatný dorast krajiny pochopiteľne neprúdi len zo špeciálnych škôl. Na otváranie otázky zaostalosti celého vzdelávacieho systému za akcelerovaným svetom tu však nie je miesto.

Prečo odchádzajú

„Keďže na Slovensku nič nie je, dá sa tu toho strašne veľa vybudovať,“ hovorí Michaela Brchnelová. Mladučká vedkyňa bola spolu s kolegyňou Emíliou Petríkovou najväčšou atrakciou bratislavskej konferencie o talente (ich profily nájdete nižšie).

Obe reprezentujú prototyp mladého slovenského talentu: výnimočné schopnosti, usilovnosť, prekonávanie prekážok a potom odchod na špičkové vzdelávacie inštitúcie do zahraničia. Pri otázke