Keď Štefan Harabin prešiel z vlády na post šéfa Najvyššieho súdu, Günter Woratsch, čestný prezident Medzinárodnej asociácie sudcov, to komentoval slovami, že také niečo sa „stalo v Rusku a na Ukrajine, ale určite nie v západnej Európe“. Od leta 2009 do novembra 2011 toho stihol predseda toľko, že ministerka spravodlivosti L. Žitňanská musela podať štyri návrhy na disciplinárne konania. Kým bola vo funkcii, jednej sťažnosti väčšina sudcov vyhovela. Keď vláda padla, zabralo ešte dva roky, kým súd „dozrel“ natoľko, aby v merite veci nerozhodol.
Slovenské súdnictvo tak bude ďalej riadiť predseda, o ktorom dva senáty Ústavného súdu povedali, že prijímal opatrenia, ktorými fakticky prerozdeľoval spisy a svojvoľne menil zloženie senátov. Nech už si o JUDr. Harabinovi ako o právnikovi myslíme čokoľvek, nik ho nemôže podozrievať, že by nevedel to, čo každý predseda okresného súdu. Že „vydaním zmien a doplnkov v rozvrhu práce nemožno bez zákonom predpokladaných dôvodov meniť personálne zloženie senátov v už pridelených veciach“. Ak napriek tomu zloženie senátov menil, tak nie z neznalosti, ale z úmyslu.
Zdroj: Danglár
Nie z neznalosti, ale z úmyslu dal ako šéf Súdnej rady odsúhlasiť jej členom návrh na dočasné preloženie sudcu Pavla Polku na Najvyšší súd. Urobil to napriek tomu, že Aliancia Fair-play zverejnila rozsudky českých súdov, z ktorých vyplýva, že Polkov podriadený v záujme Polkovho známeho ponúkol českému sudcovi úplatok. V rozsudku je veta, že Polkov známy požiadal odsúdeného o intervenciu u sudcu v Ostrave „prostredníctvom JUDr. Polku“. Pretože sa bývalý predseda žilinského okresného súdu odmietol zúčastniť na pojednávaniach českých súdov, Združenie sudcov Slovenska, ktoré vtedy viedol Juraj Majchrák, vylúčilo P. Polku zo svojich radov. Dnes to znie neuveriteľne, že aj také časy tu boli.
Z faktu, že za dočasné pridelenie Polku k Harabinovi hlasovalo 17 členov Súdnej rady a len jediný sa zdržal, možno spoľahlivo odhadnúť, koho na budúci rok zvolí rada za kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu. Či zvolený Harabin dostane možnosť ďalších päť rokov šéfovať súdnictvu, bude závisieť od toho, koho zvolíme za prezidenta.
