Evolúcia káže všetkým organizmom plodiť potomkov – fungovanie tela potom už nie je dôležité. Aj človeka hnali gény k rýchlemu dospievaniu a skorému počatiu potomkov. Dostali sme však šancu navyše. „Nevieme, čo presne sa stalo, no v určitom bode evolúcie moderných ľudí počet dlhovekých exponenciálne narástol,“ hovorí antropologička Rachel Caspari z Central Michigan University. Zistila, že zastúpenie starších dospelých (vo veku prarodičov) v populácii dospelých moderných ľudí sa prudko zvýšilo pred 30-tisíc rokmi. „Inštitúcia prarodičov“ mala hlboké spoločenské i evolučné dôsledky. Ekonomické a kultúrne zdroje starých rodičov umožnili zvýšiť počet vnúčat i šancu na ich prežitie. Populácia narastala, čo malo ďalší evolučný význam – viac ľudí znamená viac mutácií a tým aj príležitostí na presadenie výhodných mutácií. Láska a starostlivosť starých rodičov bola rovnakou evolučnou výhodou ako obilie a mlieko od prvých poľnohospodárov.
Evolúcia starnutia
(%, štruktúra dospelej populácie)
* Ide o prarodičov – jedincov, ktorí dosiahli dvojnásobný počet rokov ako ich deti v čase dospelosti. Napríklad neandertálci a raní Európania sa stávali prarodičmi v 30 rokoch.
PRAMEŇ: Scientific American
