My sa však presúvame ďalej, pod Pancíř, na ktorého vrchol vedie jedna z najstarších sedačkových lanoviek v Českej republike. A hoci hneď celú prvú noc leje ako z krhly, ostatné dni akoby zázrakom Šumavu intenzívne dažde obchádzajú. Ráno z balkóna sledujeme nádheru rozľahlých a hustých lesov, z ktorých stúpa para a hneď oproti sa dvíha holý vrchol najvyššej hory Šumavy Großer Arber, Veľký Javor (1456 m n. m.), ktorý leží v Nemecku.
Pamätníky železnej opony
Za čias studenej vojny na vrchole vybudovali, napriek protestom ochranárov, zariadenie protivzdušnej obrany s dvomi radarovými kopulami, aby bolo možné sledovať vzdušný priestor nad východným blokom.
Celá Šumava je s obdobím studenej vojny spojená veľmi intenzívne a dramatické tu bolo tiež obdobie prvých povojnových rokov. Komunistická propaganda ho vykreslila v známom filme Kráľ Šumavy, ako aj v epizóde Beštia zo seriálu Major Zeman. Na Šumave sa dodnes môžete stretnúť s pamätníkmi týchto mrazivých čias, ktoré sa začali vysídlením nemeckých obyvateľov, likvidovaním prevádzačov a neskôr vytvorením zakázaného pásma pozdĺž železnej opony.
Zdroj: Juhočeská centrála cestovného ruchu
Jedným z najvýznamnejších pamätníkov je replika železnej opony (takzvaná signálna stena) v dnes už zaniknutej osade Bučina, ktorá bola najvyššie položenou osadou na Šumave i v Českej republike. Oponu tvoria zrekonštruované hraničné zátarasy s ostnatými drôtmi, strážna veža a niekoľko informačných tabúľ.
V okolí Železnej Rudy nás zaujal náučný chodník Utajená obrana železnej opony, ktorý sprístupňuje objekty poľnej obrany z rokov 1953 – 1964 a záujemcov zavedie do bývalého hraničného a zakázaného pásma, ktoré bolo do roku 1989 pre bežných občanov úplne neprístupné. Návštevníci sa dozvedia, že Železná Ruda bola najopevnenejším mestom v západnom pohraničí, v jej okolí vznikli tisícky dômyselne ukrytých bunkrov.
Záhada na dne jazera
Šumava dokáže byť tajomná i drsná, svojimi prírodnými krásami však fascinuje už po stáročia. K jej klenotom patrí osem ľadovcových jazier, z ktorých päť leží na českej strane. Ľahko dostupné je Černé jezero, zo šumavských najväčšie a najhlbšie, ktoré je zároveň najväčším prírodným jazerom v Českej republike. Pohľad na pokojnú a priezračnú hladinu jazera s majestátnou Jezerní horou bol silným zážitkom.
V jazere sú usadené až 15 metrov vysoké sedimenty. V ich vrstvách je zachytený vývoj povodia jazera od poslednej doby ľadovej. Sú tu nielen peľové zrná rastlín, ale tiež stopy kovov z počiatku hutníctva a stopy atómových výbuchov. K Černému jezeru sa viaže aj aféra s nálezom debien plných „tajných nacistických dokumentov“ na jeho dne, ktorú pod krycím názvom Neptún v roku 1964 zinscenovala Štátna bezpečnosť s cieľom pritiahnuť pozornosť a zároveň zdiskreditovať Nemecko a Rakúsko.
Zdroj: Adrián Potančok
Neďaleko leží ťažšie dostupné Čertovo jezero. Ako jediné zo šumavských ľadovcových jazier patrí k povodiu Dunaja. Je opradené mnohými legendami. Podľa najznámejšej mu dal meno diabol, ktorý sa tu utopil s kameňom na chvoste uviazaným od dievčaťa, ktoré chcel stiahnuť do pekla. Dodnes sa vraj z jazera vynárajú podivné postavy a trpaslíci. Ďalšie tri české šumavské jazerá – Plešné, Laka a Prášilské sprístupnili až po páde železnej opony.
Pýchou Šumavy sú majestátne lesy, z ktorých niektoré majú charakter pralesov. Jedným z najstarších pralesov v celej strednej Európe je Boubínský prales. Niektoré stromy tu sú staré vyše 400 rokov. Boubínský prales ako národnú prírodnú rezerváciu vyhlásili už v roku 1858. Plocha rezervácie sa rozrástla z pôvodných 47 na súčasných 685 hektárov. Cez prales vedie náučný chodník a na niektorých lokalitách tu panuje bezzásahový režim. Východne od Boubínského leží mladší a menší prales, Milešický.
Zdroj: Adrián Potančok
Česká Arktída
Šumava je vyhľadávaná aj kvôli pozoruhodným rašeliniskám. Tri z nich sú sprístupnené drevenými lávkami a človek tu má pocit, akoby sa ocitol ďaleko na severe Európy. Z rašelinísk vytŕčajú zakrpatené brezy, a keď sa k tomu pridá hmlisté počasie, tajomno opäť narastá.
Zaujala nás Jezerní slať, ktorá leží medzi Kvildou a Horskou Kvildou. Rezerváciou je už od roku 1933 a príťažlivá je aj tým, že ide o jedno z najchladnejších miest v Českej republike a mrzne tam často aj v letných mesiacoch. Priemerná ročná teplota dosahuje iba 2 °C a najväčšia hĺbka rašeliny v neporušenej časti je takmer osem metrov. Pri Jezernej slati stojí dvojposchodová drevená rozhľadňa, ktorá ponúka nádherný výhľad na celé rašelinisko a vrch Sokol.
Zdroj: Adrián Potančok
Odľahlejšou, no ešte atraktívnejšou je Chalupská slať. Tam sme pocit arktického severu mali ešte výraznejší. Dominantou miesta je Chalupské jezírko, najväčšie rašelinové jazero v Českej republike s niekoľkými plávajúcimi ostrovmi. Cesta k nemu vedie 260 metrov dlhým dreveným chodníkom nad úrovňou zeme. Na vyhliadkovej plošine potom sledujeme nostalgickú krásu okolitej krajiny.
Práve cez Chalupskú slať viedla Kiliánova cesta. Sudetský Nemec Franz Nowotny ako americký agent „Kilián“ po roku 1948 prevádzal cez hranicu do Československa amerických agentov a z Československa do Bavorska emigrantov. Počas svojej kariéry, ktorá sa skončila v roku 1950, keď ho pri prestrelke zranila pohraničná stráž, previedol údajne až 15-tisíc ľudí. Jeho postava vystupuje v slávnom filme Kráľ Šumavy, no so skutočným životom F. Nowotneho nemá nič spoločné.
K šumavským rašeliniskám ešte jedná dobrá správa. Podľa informácií Národného parku Šumava tu chcú v najbližších piatich rokoch obnoviť viac ako tisíc hektárov mokradí a rašelinísk.
Zdroj: Adrián Potančok
Po ceste od Chalupskej slate späť na Kvildu sa zastavujeme ešte na jednom zaujímavom mieste. Kopce a lesy okolo penziónu na Františkove ukrývajú záhadu podzemnej továrne na výrobu lietadiel z čias nacistického Nemecka. Niektorí jej existenciu popierajú, iní sú o nej pevne presvedčení. Mali sa tam vyrábať dielce pre dvojmotorové stíhačky Messerchmitt Me 262 (nazývané lastovička).
Či Nemci s pomocou vojnových zajatcov stihli továreň dokončiť, ostáva nezodpovedanou otázkou. Na konci vojny mal nálet spojeneckého letectva zasypať všetky vstupné priestory do továrne a v 50. rokoch nadzemné priestory odstrelili. Miestni nadšenci na čele s Tomášom Petráňom, ktorého rodičia mali penzión v prenájme, po utajenej továrni stále pátrajú. Musia sa však mať na pozore, lebo niektoré priestory sú zatopené a môžu byť tiež zamínované.
Stretnutie s nádhernou Šumavou a jej čarovnými miestami je balzamom na dušu. Len málo vecí človeku dobije baterky viac ako vôňa lesa a pohľad na nedotknutú prírodu. Na Šumave si ich možno vychutnať naplno a takmer všade.
Schwarzenberský plavebný kanál
Postavili ho na rozvodí Dunaja a Vltavy ako významnú dopravnú cestu pre drevo zo šumavských lesov. Stavať začali v apríli 1789 a prvá plavba sa uskutočnila o dva roky neskôr. Začiatkom 19. storočia bol kanál dlhý 52 kilometrov. Plavba smerom do Čiech bola ukončená až v roku 1961. Turisti môžu obdivovať 419 metrov dlhý tunel so zaujímavými vstupnými portálmi neďaleko osady Jelení, kaplnku i akvadukt.
Rozhľadňa na Špičáku
Nádhery šumavskej prírody môžete obdivovať aj z tunajších rozhľadní. Tou najnovšou je 26,5 metra vysoká stavba na vrchole jednej z najznámejších šumavských hôr Špičák (1 205 m n. m.). Otvorili ju v roku 2014 a na vrchol vedie 135 schodov. Z rozhľadne sa otvára úžasný výhľad na Černé jezero, krásne údolie rieky Úhlavy, vrch Veľký Javor a pri výbornej dohľadnosti dokonca aj na dachsteinské Alpy. K ďalším šumavským rozhľadniam patrí zaujímavá rozhľadňa na Poledníku či drevená rozhľadňa na vrchole kopca Boubín.
Posledný šumavský obor
Zdroj: Adrián Potančok
Sochu šumavského obra sme objavili v osade Horská Kvilda. V životnej veľkosti stojí v záhrade rezbára Ladislava Pavla. Je vysoká 2,13 metra, váži 200 kilogramov a zhotovili ju zo štyroch dubových polien. Miestnu legendu, obra a siláka Josefa Klostermanna zvaného Rankl Sepp, v románe V raji šumavskom vykreslil jeho príbuzný, známy spisovateľ Karel Klostermann. Za Seppovu výnimočnú kostru údajne ponúkalo viedenské antropologické múzeum pozostalým značnú sumu. Miestni občas tvrdia, že Rankl Sepp bol posledným šumavským obrom, o ktorých sa dochovalo niekoľko povestí.
