Tajný recept na euroinfúzie pre tatranského tigra

Krátko po vstupe Slovenska do EÚ vyšiel v denníku The New York Times článok s názvom Slovenské prebudenie: narodil sa tatranský tiger. Ekonomika v roku 2004 rástla, investori sa hrnuli, ľudia nachádzali prácu. Dnes je tiger na nemocničnom lôžku.

Vážne zranenie mu spôsobili poľovníci z CK FK (Cestovná kancelária Finančná kríza), cíti sa vyhorený a jeho stav je kritický. Takže musí dostávať infúzie, ktoré v čase článku v The New York Times ani riadne nepoznal: eurofondy. „Pripomínam: ide o peniaze, bez ktorých neprežijeme,“ vyhlásil v polovici júna „primár“ Robert Fico. Plán, ako bude Slovensko od nového roku míňať miliardy eur z Bruselu, v tom čase poznal len on a pár šťastlivcov.

Známe meno

Plán má názov Partnerská dohoda SR na roky 2014 – 2020 (PD) a nemenej zaujímavý ako obsah je aj príbeh jej vzniku. Po viac ako pol roku od zostavenia jednofarebného kabinetu sa na úrade vláde rozhodli, kto a za koľko PD napíše. Z pôvodného plánu, že na autora sa vypíše tender, v ktorom by medzi sebou súťažili konzultačné spoločnosti typu Ernst & Young či PricewaterhouseCoopers, zišlo. Čiastočne pre obavu, že sa víťaza tendra nepodarí vybrať s dostatočným predstihom, čiastočne pre malé skúsenosti z obstarávania, pri ktorom sa nemožno orientovať len podľa ceny za danú službu.

Autor PD bol vybratý priamo. Daňovníkov môže upokojiť aspoň to, že nešlo o žiadnu garážovú firmu, ktorá vznikla pred dvomi mesiacmi. Oslovený bol mladý konzultant Pavol Kárász. Ten pracoval už pred siedmimi rokmi na dokumente, podľa ktorého sa eurofondy čerpajú dnes. P. Kárász je synom rovnomenného ekonóma zo Slovenskej akadémie vied a poradcu premiéra. V minulosti pracoval na ministerstve financií, keď mu šéfoval Ján Počiatek, no jeho služby využil aj Ivan Mikloš.

P. Kárásza v súvislosti s prácou na PD oslovil podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Podmienky pracovného vzťahu vrátane platových medzi P. Kárászom, spolupracovníkmi, ktorých si vybral, a úradom vlády neboli zverejnené. Podľa mladého ekonóma sa na základe zmluvy o vykonaní práce odmena pohybovala od 14 do 30 eur za hodinu za maximálne 350 hodín na osobu a rok. V prípade PD išlo o tri až štyri mesiace práce expertov platených na úrovni radových zamestnancov verejnej správy. Ak by to robila niektorá nadnárodná konzultačná firma, štát by to vraj stálo niekoľkonásobne viac.