Ako spomienku na ne neukážeme dobre známe zábery komunistických potentátov na tribúnach a jasajúce davy v sprievode alegorických vozov. Nie, dvojica fotografií tancujúcich párov je dokumentom už neoficiálnej časti povinných prvomájových osláv. Juraj Bartoš celé 80. roky minulého storočia pravidelne dokumentoval tieto ľudové zábavy, ktoré nasledovali vždy po oficiálnom sprievode mestom. Spievalo sa, tancovalo. J. Bartoš sníma jednotlivé dvojice tancujúcich s dôrazom na detaily, ktoré o danej situácii hovoria takmer všetko. Všimnite si spôsob, akým tancujú, ako sa držia, ako sa pri tom tvária. Niekde môžeme odčítať noblesu prvej republiky, inde nerovný súboj či zápas o život. Práve Bartošov konceptuálny spôsob dokumentácie reality – sústredenie sa na jeden motív, pravidelnosť, jednoduchá centrálna kompozícia, nezáujem o výraznú akciu či silné gesto – je v slovenskej dobovej fotografii vzácny. Ak sám lakonicky priznáva, že „fotografuje pre tých, čo prídu po nás“, tak toto predsavzatie sa mu darí plniť. Fotografuje takmer každodenne, dlhodobo napríklad Obchodnú ulicu v Bratislave. V duchu svojho hesla dokumentuje obyčajnú súčasnosť vecne, presne, pravidelne. Súčasnosť získa na zaujímavosti, až keď sa stane minulosťou. Z tohto zdroja pochádza aj príťažlivosť Bartošových fotografií – je ukotvená v samotnej dokumentárnej podstate média fotografie. Jeho rozsiahly archív, ktorému v súčasnosti venuje zvýšenú pozornosť, je doslova pretekajúcim trezorom obrazovej pamäti mesta Bratislava, jeho obyvateľov a doby, v ktorej sa zásadne premenila.
Juraj Bartoš (1944) je absolvent Strednej umeleckopriemyselnej školy v Bratislave. Bol fotoreportérom týždenníka Beseda a ČSTK – Pressfoto. Je považovaný za jedného z najdôležitejších dokumentaristov obdobia normalizácie. Vystavuje pravidelne na Slovensku aj v zahraničí.
