Svetový poriadok v roku 2015: Studená vojna 2. bude pokračovať

Rok 2015 si trúfajú prognózovať menej odvážne ako predošlý a vysvetlenie sa dá zhutniť do jediného slova: Ukrajina. Pre väčšiu zrozumiteľnosť do dvoch: studená vojna.

Idylka bez dlhého trvania

Tá posledná sa vliekla štyri desaťročia v podmienkach bipolárneho vojenského, politického a spoločensko-hospodárskeho rozdelenia sveta. Slabšieho z oboch protivníkov natoľko ekonomicky vysilila, až sa rozsypal. Dva svetové poriadky – Pax Americana a Pax Sovietica – si prestali konkurovať a krajiny postsovietskeho impéria sa zaradili do nového systému postaveného na procese globalizácie svetovej ekonomiky a najmä obchodu.

Zapájali sa do neho aj diktatúry ako Čína, Saudská Arábia a početné petrodolárové štáty. Ich vladári ubezpečovali západné liberálne demokracie, že dynamický hospodársky rozvoj, otvorené hranice a internetové zosieťovanie planéty im umožnia demokratizovať vnútroštátne politické pomery evolučne a bez zbytočných revolúcií.

Idylka tohto nového poriadku trvala iba desaťročie. Nástup Vladimira Putina na prezidentský post na prelome tisícročia, spustenie mohutného zbrojného programu Číny a teroristický úder v New Yorku v septembri 2001 pootočili chod dejín a zvýraznili prvok národnej bezpečnosti, i keď navonok proti spoločnej hrozbe. Moskva s Pekingom ochotne ponúkli Washingtonu pomoc pri čistení hniezda medzinárodného terorizmu v Afganistane.

Studená vojna 2.0

Neprešiel však ani rok a prezident George W. Bush navrhol na samite NATO vytvoriť koalíciu krajín ochotných odzbrojiť Irak, ak to tamojší diktátor Saddam Husajn odmietne urobiť sám. Rusko a Čína usúdili, že formovanie tzv. koalícií ochotných pod vedením USA podkopáva medzinárodné právo a obchádza výlučné kompetencie Bezpečnostnej rady (BR) OSN, v ktorej disponujú Moskva a Peking právom veta.

Tento mechanizmus v OSN ostal pozostatkom studenej vojny a Achillovou pätou nového poriadku 21. storočia. Reálna alebo očakávaná nepriechodnosť niektorých silových iniciatív v BR OSN nútila západných spojencov konať podľa vlastného uváženia.

Studená vojna 2.0, ktorá poznačí dianie vo svete v roku 2015, podrýva svetový poriadok už od leta 2008, keď Rusko vojensky vytrestalo Gruzínsko a svetový finančný systém upadol do systémovej krízy. V. Putin varoval Západ už rok predtým na mníchovskej bezpečnostnej konferencii, že Moskva bude sledovať vlastné mocenské záujmy.

Týždenník Time mu udelil uznanie Person of the Year 2007 za to, že okrem iného „vrátil Rusko na mapu sveta“. Stal sa vplyvným globálnym činiteľom a tvrdil, že čo činí, zodpovedá záujmom Ruska i sveta. Vlani koncom leta ho medzinárodné spoločenstvo za to pri hasení konfliktu v Sýrii aj pochválilo.

Na jar 2014 pri vyšachovaní Ukrajiny z Krymu však narazil na odpor. Svet sa zháčil a ostal rozštiepený v reakcii na bleskový sled právnych úkonov formálne potrebných na odčlenenie Krymu od pôvodnej a pričlenenie k susednej krajine. Moskva bude musieť i v roku 2015 v utišovať Pekingu rozladený z príkladu Krymu pre separatistické hnutia Tibeťanov a Ujgurov.

Vysoká cena

Keď americky prezident Barack Obama varoval Rusko, že za prístup k Ukrajine bude musieť platiť, roztočil špirálu finančných a obchodných sankcií, ktorá už spôsobila Rusku súhrnnú škodu rádovo v stovkách miliárd dolárov. Protisankcie Moskvy pustili Európskej únii žilou rádovo v desiatkach miliónov. Tento krkolomný kolotoč sa bude točiť aj v roku 2015, na škodu väčšine hospodárskych odvetví Ruska a EÚ.

Jednou z hlavných úloh európskych štátnikov v novom roku bude zmierňovať riziká vojny. Ukrajinský prezident Petro Porošenko ohromil 17. novembra tlačové agentúry zmienkou o tom, že jeho krajina sa pripravuje aj na scenár totálnej vojny. V júnovom inauguračnom prejave sľúbil, že o navrátenie Krymu sa bude usilovať právnou cestou. Z toho vyplýva, že sudom pušného prachu ostanú v roku 2015 svojvoľne vyhlásené ľudové republiky: Donecká a Luhanská.

Destabilizovaný východ Ukrajiny a riziko vojnového požiaru znervózňujú Bielorusko a Kazachstan pri spájaní vlastného osudu s Ruskom v Eurázijskej hospodárskej únii. Celý projekt sa od 1. januára úspešne rozbehne azda len za kuloárneho lobovania Číny.

Varovania B. Obamu, že Ruská federácia zaplatí, sa vzťahujú aj na jej vzťah k svojmu jedinému spojencovi, do ktorého sa Washington len tak ľahko nezahryzne. Cena za čínsku ochranu bude dvojaká: maximálne výhodné dodávky energonosičov a surovín do Ríše stredu a plná deľba o technológie. Súčinnosť s čínskymi záujmami v inštitúciách ako OSN, MMF či WTO budú musieť byť tiež samozrejmosťou.

Obor na obzore

V opačnom prípade by sa do Ruska ostrejšie obuli transatlantickí spojenci. Európska rada dostala 1. decembra nového stáleho predsedu v osobe Donalda Tuska. Tento poľský expremiér v rozhovore pre denník Financial Times konštatoval, že „Rusko nie je náš strategický partner. Rusko je náš strategický problém.“

Je to závažný výrok sprevádzajúci ho pri vstupe do veľkej politiky. S veľkým horúcim zemiakom, akým je Rusko, si únia v roku 2015 vlastnými silami sotva poradí. Úmerne hustnutiu nervozity z nedávno ešte ruského partnera, no v roku 2015 už súpera, budú stúpať nádeje Washingtonu na dodržanie plánovaného termínu decembra 2015 na zavŕšenie hlavnej fázy rokovaní o vytvorení Transatlantického partnerstva pre obchod a investície, známejšieho pod názvom Transatlantická zóna voľného obchodu.

Studená vojna utuží vojensko-bezpečnostné prepojenie členov Severoatlantickej aliancie. Je málo pravdepodobné, že Washington a Brusel otvoria rokovania s Čínou, Indiou, Latinskou Amerikou a Afrikou o nových pravidlách hry v medzinárodnej politike, svetovom obchode, ako aj o zreformovaní Bezpečnostnej rady OSN alebo presune hlasovacích práv v MMF, skôr než vytvoria plnohodnotný integračný blok. Ten v roku 2015 ešte neuvidíme.

Článok vyšiel v týždenníku TREND pod pôvodným nadpisom Svetový poriadok je v neporiadku