Je len málo tém, ktoré slovenským IT biznisom rezonujú viac ako eurofondy určené na vytvorenie verejných online služieb či digitalizáciu kultúrneho dedičstva. Napriek tomu alebo možno práve preto, že čistý progres v tejto oblasti za uplynulých dvanásť mesiacov je veľmi blízky nule. Najprv mohutný štart, potom totálne schladenie, neskôr strašiak s názvom realokácia (presun časti rozpočtu na diaľnice) a napokon takmer žiadne svetlo na konci tunela.
Zamrznuté IT eurofondy sú problém. Hrozí, že Slovensko o časť vlastných „bruselských“ peňazí, možno celkom veľkú, príde. A nervozita z (ne)vývoja situácie okolo Operačného programu Informatizácia spoločnosti takisto obnažuje veľkú závislosť slovenského IT sektora od zákaziek verejnej správy. Ich výpadok len znásobuje dôsledky krízy, ktoré na počítačové firmy udierajú plnou silou.
Šetrenie či dokonca škrtenie verejných IT výdavkov (radšej ich nenazývajme investíciami) bolí, lebo aj ostatné, komerčné odvetvia reálne šetria a škrtia plánované projekty. V lepšom prípade s dodávateľmi vyjednávajú výhodnejšie ceny. Štátne zákazky prestávajú byť bezpečným prístavom. Tým skôr, že niektoré firmy, ktoré ich napriek kríze majú, začínajú hovoriť o rastúcom výskyte neplatičov.
Určite je dobre, že po vlaňajších voľbách, ktoré do relevantných kresiel priniesli nových ľudí, sa IT projekty nakreslené predchádzajúcou garnitúrou začali prehodnocovať. Viacerým z nich akosi chýbal zmysel. Teda, zmysel pre občana, ktorému mali ich výsledky slúžiť. Či mali iný zmysel, radšej nehodnoťme. Okrem toho sa vytvorila platforma na zreálnenie (zníženie) nákladov na ich realizáciu. Že priestor naň existoval, to naznačila ochota dodávateľov rokovať o zľavách.
Horšie je, že sa nejako zasekla komunikácia. Verejnosti, odbornej i laickej, chýbali informácie o tom, ako sa v celom procese napreduje. Samozrejme, ak nepočítame marketingovo-voličské (hoci fakticky relevantné) vyjadrenia ministra financií Ivana Mikloša, ktorý štátny IT biznis označil za eldorádo korupcie. Navyše, zdá sa, že hoci auditová fáza trvala pomerne dlho, k nejakým radikálnym zmenám v informatizácii aj tak nepríde.
Dobrou správou pre slovenský IT sektor sú rozvíjajúce sa servisné biznisy T-Systemsu, Dellu či IBM. Ich boom je zaujímavý tým, že naznačuje potenciál, ktorý už niektoré firmy pochopili: skôr ako spoliehať sa na domáce (najmä verejné) zákazky, sa treba radšej snažiť preraziť v zahraničí alebo v nadnárodných koncernoch. Príbehy firiem, ako sú Soitron, Softec, YMS alebo Anasoft, naznačujú, že táto cesta môže k svetlu na konci tunela priviesť väčších i menších hráčov slovenského IT priemyslu.
