Svet je postpravdivý, postfaktický a postzápadný a Európa sa musí starať o seba

Stručne by sa dala označiť za obdobu renomovaných zasadaní Svetového fóra v Davose s tým rozdielom, že sa viac špecializuje na tematické okruhy zbrojenia, obrany a bezpečnosti. Táto problematika však po obnovení studenej vojny pred troma rokmi natoľko poznačuje riadny chod svetového hospodárstva a globálneho obchodu, že mníchovské podujatie tentoraz zatienilo i januárový Davos.

Trump vyslal emisárov

Nový a neortodoxný, ak nie priam kontroverzný americký prezident Donald Trump totiž nevyslal koncom januára do Davosu žiadnu oficiálnu delegáciu. V Senáte mu vtedy ešte neschválili kľúčových designovaných členov kabinetu. O necelý mesiac neskôr sa ich svetová politická a podnikateľská smotánka v Mníchove dočkala. Z Bieleho domu odleteli začiatkom tretieho februárového týždňa do Nemecka dve vysokopostavené vládne delegácie.

Svetový poriadok, ktorý zaviedol transatlantický Západ, vykazuje trhliny a  po nástupe Donalda Trumpa akoby strácal orientáciu

Menšia, na čele so šéfom americkej diplomacie a bývalým dlhoročným šéfom ropného koncernu ExxonMobil Rexom Tillersonom, priletela do Bonnu na zasadanie ministrov zahraničných vecí krajín skupiny G20 a paralelne aj Severoatlantickej aliancie. Vo väčšej, ktorú viedol viceprezident Mike Pence, sa dostavil za spojencami v NATO netrpezlivo očakávaný minister obrany a štvorhviezdičkový generál vo výslužbe James Mattis. Na tému medzinárodného boja proti terorizmu prišiel predstaviť svoje predstavy nový americký minister pre vnútornú bezpečnosť a tiež penzionovaný generál John Kelly.

Týmito menami sa výpočet americkej delegácie zďaleka nekončí. Nemohol v nej chýbať tradičný diskutér, predseda Senátneho výboru pre obranu, republikán John McCain. Ani jeho stranícky kolega i člen menovaného senátneho výboru Lindsey Graham.

Príliš rýchle plnenie sna

Na týchto pánov ťažkého kalibru sa prišli pozrieť šéfovia diplomacií Ruska a Číny, dvoch hlavných potenciálnych protivníkov USA v Studenej vojne 2.0, Sergej Lavrov a Wang Yi. Nemenej zvedaví boli ministri zahraničných vecí dvoch mocností, ktoré sa dostali do treníc s Washingtonom. Turek Mevlüt Çavuşoğlu a Iránčan Mohammad Javad Zarif. Druhého z menovaných držal v Bavorsku na očiach prvý muž saudskoarabskej diplomacie Adel Al-Jubeir, ktorý sa zároveň prišiel presvedčiť, či sa potvrdí ochladzovanie vzťahov Washingtonu s Teheránom. Americký prezident D. Trump priostril postoje voči Iránu, okrem iného za zdokonaľovanie jeho balistických rakiet a zbrojného arzenálu, čo zároveň teší i znepokojuje Saudskoarabov. Vyhovovalo by im opätovné zatláčanie Iránu do medzinárodnej izolácie, ale nie za cenu spojeneckého pripútania Peržanov k tandemu Rusko – Čína.

500 účastníkov 53. ročníka mníchovskej konferencie sa pokúšalo ujasniť si, či sa doterajšie usporiadanie sveta nenávratne mení a akým smerom sa uberá

Okolo päťsto účastníkov trojdňového programu 53. ročníka prestížnej mníchovskej konferencie sa pokúšalo podľa možnosti ujasniť si, či sa doterajšie usporiadanie pomerov vo svete nenávratne mení a akým smerom sa uberá. Svetový poriadok, ktorý zaviedol transatlantický Západ, vykazuje trhliny a po nástupe D. Trumpa