Svet čaká na dohodu s Iránom
Vyjednávači Iránu a skupiny šiestich svetových mocností mali v utorok do polnoci (po uzávierke TRENDU) zavŕšiť vo svajčiarskom Lausanne rokovania o rámcovej dohode o iránskom jadrovom programe. Návrh dohody predpokladá, že sa Irán vzdá aktivít, kvôli ktorým čelí obvineniam zo snahy získať jadrové zbrane. Iránci za to žiadajú zrušenie medzinárodných sankcií, které ochromujú ich ekonomiku. Deň pred vypršaním lehoty strany konštatovali pretrvávajúce rozpory v zásadných otázkach, a to i napriek zintenzívnenému vyjednávaniu za prítomnosti ministrov zahraničných vecí. Šéf americkej diplomacie John Kerry v pondelok večer ubezpečil, že „všetci si uvedomujú význam zajtrajška“, a podobne ako ďalší účastníci oznámil určitý pokrok. Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Abbás Arákčí však priznal, že rokujúce strany stále nie sú blízko k vyriešeniu zostávajúcich otázok obmedzenia jadrového programu krajiny výmenou za uvoľnenie sankcií. Spojené štáty, Rusko, Veľká Británia, Čína, Francúzsko a Nemecko sa snažia urovnať dohodou dvanásť rokov trvajúci spor s Iránom.
V roku 2013 sa podarilo diplomatom „šestky“ a Teheránu dosiahnuť čiastkové ústupky.
Ekonomika eurozóny mierne ožíva
Viacero indikátorov zverejnených uplynulý týždeň naznačuje zrýchľovanie hospodárskeho rastu v krajinách platiacich eurom. Index ekonomického sentimentu v marci poskočil najvyššie od júla 2011. Miera nezamestnanosti sa vo februári znížila o desatinu percentuálneho bodu na 11,3 percenta – na viac ako trojročné minimum. Deflácia, teda pokles spotrebiteľských cien, sa zasa v treťom mesiaci roka zmiernila na -0,1 percenta, aj keď najmä vplyvom externých faktorov. Európskej ekonomike v súčasnosti pomáhajú nízke ceny ropy a slabé euro, ktoré zvyšuje schopnosť vývozcov konkurovať na svetových trhoch. I Európska centrálna banka nakupujúca cenné papiere v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania, čo znižuje dlhodobé úrokové sadzby. OECD preto nedávno zvýšila odhad hospodárskeho rastu v eurozóne na tento rok z 1,1 na 1,4 percenta.
Aj Nemecko spoplatní diaľnice
Vodiči osobných áut budú musieť od roku 2016 platiť za jazdenie už aj po nemeckých diaľniciach. Rozhodol o tom Spolkový snem. Výška vyberaných poplatkov bude závisieť od objemu motora a ekologickej náročnosti vozidla. Maximálna ročná úhrada vyjde na 130 eur, na porovnanie, slovenská ročná diaľničná známka stojí 50 eur. Nemci ponúknu cudzincom možnosť platby aj za desaťdňové a dvojmesačné používanie ciest. Spoplatnenie 13-tisíc kilometrovej siete komunikácií viac zaťaží najmä vrecká zahraničných šoférov. Domácim sa totiž o sumu ročného mýta zníži daň z vlastníctva vozidla. Opozícia pred hlasovaním v sneme návrh kritizovala, pretože je podľa nej v rozpore s právom EÚ práve pre diskrimináciu zahraničných šoférov. Do predaja nepôjdu klasické diaľničné nálepky, ktoré sa lepia na čelné sklo. Poplatok sa bude dať uhradiť cez internet alebo na čerpacích staniciach, úhradu skontrolujú mýtne brány nasnímaním registračnej značky auta. Spoplatnenie diaľnic má Nemecku priniesť pol miliardy eur ročne.
Tesco škrtá manažment
Britský obchodný reťazec Tesco rieši problémy s krívajúcim biznisom v strednej Európe zmenami v manažmente. Podnikanie na Slovensku, v Česku, Poľsku a Maďarsku bude po novom riadiť jeden tím fyzicky rozdelený medzi štyri krajiny. Na pozíciu výkonného riaditeľa Tesco Central Europe sa posunie doterajší šéf českého Tesca David Morris. Kvarteto centrálnych kancelárií nezanikne, budú však štíhlejšie a čaká ich prepúšťanie. Organizačná zmena sa nedotkne priamo ľudí pracujúcich v obchodoch a distribúcii Tesca. K centralizácii riadenia európskeho podnikania reťazca viedli neuspokojivé výsledky charakteristické poklesom tržieb a ziskov a rastom nákladov. Na Slovensku je Tesco najväčším obchodným reťazcom. Prevádzkuje 155 predajní, 18 čerpacích staníc, predáva potraviny cez internet s donáškou vo vlastnej réžii. Na čele slovenského Tesca stojí od mája 2012 český riaditeľ Martin Dlouhý. Väčšie problémy trápia firmu na domácom trhu, kde sa darí najmä nemeckým diskontom Aldi a Lidl.
