Svadba v Indii je niekoľkodňový zážitok

Svadba v indickom Rajastane je zážitok aj pre nezainteresovaného človeka. Podarilo sa nám dostať na celé štvordňové dianie okolo nej, a to ako hostia rodiny nevesty.

Všetko sa začína v prvý deň obradov obedom. Koná sa na dvore za plechovými dverami, okolo nás sú štvormetrové betónové steny, dvor má asi 20 x 20 metrov. Na polovici dvora je deka, v rohu varia domáci typické indické jedlo: halvu, pakori, pikel, čatní a besangot. Ženy jedia so ženami, muži s mužmi. Keď sa vyzvedáme, čo sa bude celé štyri dni diať, dozvedáme sa, že na druhý deň pôjde slobodná žena z rodiny nevesty do chrámu pozvať Boha, aby prišiel k nim domov počas svadby. Tretí deň mama nevesty obdaruje celú rodinu a na štvrtý deň je svadba.

Po obede mama nevesty pozýva svoju mamu na svadbu. Dievčatá v nádherných pestrofarebných rúchach sa úžasne hýbu, na stoličkách vedľa seba sedia mamy, tety, sestry a sesternice, muži postávajú na ulici a iba sa prizerajú, rozprávajú. „Cítim sa ako v Bollywoode. Ako keby tu boli niekde kamery a natáčali nás,“ hovorí moja spoločníčka Aneta, s ktorou sme svadbu absolvovali. Hudba na ulici je úžasná, atmosféra, radosť i úsmev vidno na každom. Dievčatá aj s nevestou Rinki ma volajú medzi seba. Keďže niektoré obrady sú určené len pre ženy a iné zase len pre mužov, pre istotu sa pýtam domácich, či môžem ich pozvanie prijať. „Áno, môžeš ísť tancovať. Je to iba pre dievčatá, no ty si cudzinec, ty môžeš,“ hovoria mi. Na pár minút sa pridáva aj nevestin otec a ďalší muži. Najkrajšia hodina v Indii, akú som doposiaľ zažil. „Táto funkcia je iba pre najbližších členov rodiny. Je nás okolo 25, a to je na Indiu veľmi úzka rodina! Normálne sa koná v dome, avšak ich dom je malý, a tak oslavujú vonku,“ hovorí môj známy Pintu.

Kroky do neznáma

Vtedy som mal možnosť rozprávať sa chvíľu aj s nevestou. Na otázku, ako sa cíti, odpovedá: „Zatiaľ som žila ako dieťa, som zvedavá, čo bude. Na lásku i milovanie. Budem musieť variť pre všetkých v rodine. Variť viem však veľmi málo. V mojej kaste sú ženy doma, iba muži pracujú.“Ďalej hovorí, že jej budúci manžel robí s diamantmi a mesto, kam ide za manželom, je menšie ako Bikaner, kde doteraz žila. Zároveň sa zaujíma, ako to vyzerá na Slovensku.

Rinki mi pripadá veľmi milá, vo veku 21 rokov je pre Indov v správnom veku na vydaj. Večer sa rozprávam s dievčatami, hovoria mi, že niektoré vôbec netušia, do čoho idú. Z okna pozorujeme aspoň tri svadobné sprievody. December je totiž čas svadieb, o desať dní, po štrnástom decembri nastane čas, keď sa v Indii nežení. K svadobným ozdobám nevesty patrí aj maľovanie henou, ktoré trvá aj niekoľko hodín. Hena Mehndi vydrží sedem až desať dní. Malými písmenami je na rukách nevesty ukryté meno ženícha, ktoré potom môže hľadať. Ale až po svadbe...

V slávnostný štvrtý deň prichádzame pred dom nevesty. Domáci ma hneď zobrali pár minút od domu na otvorené priestranstvo vo dvore. Všetci hostia tu zborovo obedovali a čakali na večer. Prichádza bubeník i so sprievodcom oboch rodín, ženích s henou na rukách i nohách, na dlaniach po zápästie. Jeho ujo robí prostredníka na ceremónii medzi ženíchom a rodičmi nevesty. Mama nevesty ženíchovi dáva červenú bodku a ryžu na čelo, otec nevesty náramok a zlatý prsteň. Nohy mu polievajú mliekom, na hlavu žltú tekutinu. Na pár okamihov sa usmieva, inak pôsobí trochu vyplašene. Predsa len – kto by sa usmieval, keď mu dáva niekto niečo na hlavu... S otcom nevesty si niekoľkokrát vymieňajú tácku s peniazmi i darmi. Na kobercoch sú smeti, okolo plastové stoličky. Všetko sa odohráva v strede miestnosti, všetci sedia. Za ženíchom na koberci sedí skupinka spievajúcich žien z rodiny nevesty. Ženích sa po úvodnej polievacej ceremónii rýchlo vracia v džínsoch a košeli s umytými vlasmi. Tvorí sa okolo neho zástup žien, niekoľko minút si ho doberajú, jemne drgajú a robia si z neho vtipy. Po chvíli sa pred bránou do dvora objavuje mama nevesty s veľkou „vodnou guľou“, ako guľu nesúcu na hlave domáci volajú. Ženích červenou farbou prstami na ňu maľuje pár čiarok.

Kilogramy šperkov

Najbližší členovia rodiny sa presúvajú späť do domu nevesty. Rodina ženícha obdarúva nevestu šperkmi a drahokamami. Taká hromada rôznorodých šperkov sa nenachádza azda ani v zlatníctve. Neveste dávajú strieborné náramky na členky nôh, kruhové náramky na ruky, náhrdelník i ďalšie drahocenné šperky.

Potom sa išla nevesta pripraviť, a prvýkrát som sa ocitol v rodine ženícha – počas hodinu a pol dlhého sprievodu ženícha na bielom koni cez mesto. Bolo nás viac ako sto ľudí, veľká väčšina muži. Vpredu idú hudobníci s bubnami a trúbkami, ktorí sa z času na čas zastavia, a 5 až 10 chalanov divoko tancuje. Z rodiny ženícha majú všetci na hlave červené šatky zamotané do turbanu. O pár desiatok metrov za davom cvála ženích, až na úplnom konci idú pestrofarebne oblečené ženy. Po obidvoch stranách sprievodu kráčajú mladí i starší chlapci i dievčatá nesúce niekoľkokilogramové lampáše, ktorým dodáva energiu auto na úplnom konci. Po ceste máme dve prestávky na občerstvenie. Z domu vynášajú domáci nápoje i zmrzlinu. Tanečníci predvádzajú svoje tance, občas sa k nim pridajú niektoré dievčatá. Počas tanca vyberajú bankovky, tancujú s nimi a potom ich dajú hudobníkom.

Po dvoch prestávkach sa zastavujeme pred domom nevesty. Na tanečníkov z balkóna nevestina rodina rozsýpa červené lupene kvetov, otec ženícha ťahá otca nevesty do tanca. Všetci sa radujú. Nevesta sa ešte neukázala.

„Líčili nás, prezliekali, a potom sme boli v sprievode s nevestou na bielom koni. Trval ani nie pol hodiny a bolo nás menej ako 20,“ popisuje dianie u nevesty moja spoločníčka na stretnutí na večeri. Veľké priestranstvo, na ktorom sa vystriedalo viac než sedemsto ľudí, je miesto, kde sa každý môže najesť dobrôt zo švédskych stolov a zablahoželať neveste i ženíchovi, ktorí sa práve tu na pódiu po príchode ženícha prvýkrát stretli a celé hodiny prijímali gratulácie a robili im spoločné fotografie. Hlavný svadobný obrad, odovzdávanie nevesty rodičmi do opatery rodiny ženícha, sa začína v úzkom rodinnom kruhu v miestnosti, v ktorej sme obedovali. V jej strede je malá besiedka ovešaná čerstvo natrhanými žltými kvetmi. Nevesta so ženíchom sedia v jej strede na dvoch kreslách, ruky majú spojené spolu v dlhom zaviazanom rukáve na celú ceremóniu.

Telefonovanie dovolené

Za nevestou a ženíchom sedí na zemi rodina ženícha, pred mladomanželmi sú zase rodičia nevesty, za ktorými je jej sestra a celá rodina. U nás je zvykom, že počas takýchto obradov je úplné ticho, nie však v Indii. Tu počas ceremónie stále niekto niečo vybavuje, pobehuje, telefonuje, no obrad bez problémov pokračuje. Kňaz sediaci na zemi pri rodičoch i mladomanželoch rozpráva modlitbu za modlitbou... V strede je tácka s ovocím, pár kúskami jedla i niekoľkými bankovkami, položená na prekrásne pripravenom štvorci vytvorenom zo sypkého žltého materiálu s bielym ornamentom. Tácku neskôr vystrieda drevo, ktoré podpália a nevesta so ženíchom idú niekoľkokrát ruka v ruke okolo ohňa. Na konci obradu nevesta dostáva dary od všetkých členov rodiny, najmä klenoty a šperky. Na sebe má aspoň 5 kilogramov zlata, náramky s diamantmi. Celá ceremónia trvala asi štyri hodiny... Pozerať počas obradu na mladomanželov bol zážitok. Pochopiť význam a tradíciu dohodnutých svadieb je pre nás ťažké, ale pri pohľade na mladomanželov mám tušenie, že ich vzájomná dôvera a tolerancia, ktorá sa ešte iba bude budovať, bude pevná a pri konci im z celého srdca prajem len a len všetko dobré.