Témou mojej dizertačnej práce sú udalosti z marca 1939. Do úspešnej obhajoby mi ešte nejaký ten rok chýba, ale už z toho, čo dnes viem, si dovolím tvrdiť, že my Česi s vami Slovákmi si nemáme pri tom marci 1939 čo vyčítať. Slovensko, ktoré už v tom čase bolo so súhlasom Prahy úplne fašistické, dostalo od Hitlera ponuku, ktorá sa neodmieta – prvýkrát v histórii vytvoriť svoj vlastný štát.
Jedinou inou možnosťou bolo rozdelenie Slovenska medzi Poľsko a Maďarsko, čo nebolo vylúčené, pretože v marci 1939 Poľsko ešte patrilo k spojencom nacistického Nemecka, ktoré počítalo s Varšavou pri útoku na Sovietsky zväz. Premiérovi Jozefovi Tisovi sa tak nemožno príliš čudovať, že zoči-voči hrozbe pohltenia Maďarskom a Poľskom po rozhovore s Adolfom Hitlerom príliš dlho nepremýšľal a s ponukou nacistov na vytvorenie samostatného Slovenska súhlasil.
Hra o českú jadrovú energetiku, v ktorej Rusi neprehrajú
Deň po Tisovi sa do Berlína vydal aj prezident vtedy už neexistujúceho Československa Emil Hácha a minister zahraničných vecí František Chvalkovský. Hoci správy pražskej rozviedky zreteľne varovali, že pri českých hraniciach sa sústreďuje nemecká armáda a že podľa dôveryhodných správ majú byť Čechy a Morava 15. marca okupované, v Prahe sa nič nedialo. Nikto nelikvidoval dokumenty, neschovával zbrane, lietadlá nikam neodlietali, peniaze sa neprevádzali do zahraničia. Hácha aj vtedajšia pražská vláda hroziacej okupácii jednoducho neverili, pretože z ich pohľadu na to nebol žiadny dôvod. Praha totiž už dávno robila takmer všetko, čo si nacisti nadiktovali.
Pomaly, váhavo, bez nadšenia, ale robila. A to vrátane protižidovských a protirómskych rasových zákonov alebo budovania totalitného režimu. Hácha a Chvalkovský boli presvedčení, že Česi dostanú od Hitlera podobný satelitný štát ako Slováci. A mysleli si to dokonca aj po tom, ako Hácha musel 15. marca nadránom v Berlíne podpísať dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk vodcu Tretej ríše.
Najlepšia soľanka v Berlíne a vakcína z krajiny, ktorá nedokáže vyviezť nič okrem zbraní
A 16. marca už boli obaja nemilo prekvapení informáciou, že Česi dostanú len protektorát. Hoci s vládou, malou armádou a so štátnym prezidentom, ale nie štát. Len podivnú autonómiu, v ktorej o všetkom podstatnom rozhodujú Nemci. Ale práve tento nepochopiteľný krok nacistov Čechom zabránil v tom, aby s nacistami kolaborovali tak ako Slováci do leta 1944. Okupácia Česko z tohto pohľadu zachránila. Slováci také „šťastie“ nemali. Ale v súvislosti s marcom 1939 si nemáme čo vyčítať.
