V roku 2009 do druhého kola prezidentských volieb postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Aj vtedy na podnet premiéra R. Fica mimoriadne zasadla Bezpečnostná rada, aby prijala opatrenia proti „exportu extrémizmu“ od južného suseda. Bezpečnosť štátu sa otriasala v samotných základoch, lebo cez Dunaj prešlo zopár krikľúňov z Hnutia 64 žúp.
Zdroj: Ilustrácia Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Pred voľbami 2010 rada rozhodla, že ak Viktor Orbán prijme zákon o občianstve, Slovensko musí prijať zákon proti nemu. Vtedajšia parlamentná väčšina prijala taký protizákon, ktorý občanom Slovenska spôsobuje oveľa viac problémov ako Orbánova norma. V duchu najlepších populisticko-predvolebných tradícií Smeru-SD mimoriadne rokovala Bezpečnostná rada SR aj v pondelok.
Slovensko nie je v situácii Grécka, kam za niekoľko mesiacov prišlo viac než 200-tisíc utečencov a migrantov, ani Talianska, kde ich už mali viac než 110-tisíc. Utečenci a migranti sa nevalia cez nás tak ako cez Maďarsko, Srbsko či Macedónsko, ani sa k nám netlačia ako do Nemecka. Tam ich do konca roka má byť 800-tisíc.
R. Fico mimoriadne zvolal Bezpečnostnú radu nie preto, aby posúdila, ako môže Slovensko pomôcť členským štátom únie v prvej línii náporu, ale z opačného dôvodu. Aby aj orgán štátu, ktorý má na starosti bezpečnosť krajiny, potvrdil to, čo on už oznámil ako premiér: nech sa nikto nespolieha na solidaritu slovenskej vlády.
Ficove kabinety uznávajú solidaritu iba vtedy, keď niečo krajina potrebuje od ostatných. Keď sa niečo očakáva od Slovenska, vtedy platí zásada suverenity, ako ju sformuloval R. Fico: „Krajina musí mať právo vybrať si človeka, o ktorého sa môže postarať.“ Keby si tento postoj k utečencom osvojili všetky štáty únie, znamenalo by to jej koniec ako právneho a hodnotového spoločenstva.
A členské štáty únie by prestali uznávať záväzky, ktoré im vyplynuli z toho, že podpísali medzinárodný dohovor o statuse utečencov, známy ako Ženevská dohoda. Znamenalo by to, že neuznávajú ani článok 18 Charty základných práv Európskej únie o práve utečencov na prístup k azylovej procedúre. Keby sa presadila „zásada“, že medzinárodné právo i právo únie sú len na to, aby si každá krajina suverénne vybrala, čo bude dodržiavať, bol by to možno svet podľa predstáv R. Fica, ale Slovensko by v ňom nemalo šancu na prežitie.
Prezident Andrej Kiska hovorí, že máme povinnosť prejaviť solidaritu „tým ľuďom, ktorým skutočne doma ide o život“. Šíriaca sa Výzva k ľudskosti k tomu pridala aj žiadosť, aby vláda SR „ihneď podnikla kroky, ktoré pomôžu zmierniť bremeno krajín, ktoré sú najviac vystavené utečeneckej vlne“. To nie je naivita, ale dobre pochopený štátnopolitický záujem Slovenska.
