Do podnikateľského projektu, ktorým bola politická strana Veci verejné, investoval nielen vlastné peniaze, ale – podľa svedectva straníckeho kolegu Jaroslava Škárku – aj peniaze dvoch veľkých pražských kmotrov: Romana Janouška a Tomáša Hrdličku. Tí mu údajne poskytli 200 miliónov českých korún.
Projekt bol extrémne úspešný, lebo Vít Bárta sa stal ministrom dopravy. Úpadok sa začal už v roku 2011. V januári vyšlo najavo, že ako majiteľ agentúry ABL nechal sledovať dôležitých činiteľov dvoch pražských obvodov. Po troch mesiacoch sa prevalili ďalšie dve aféry. Najskôr vyšlo najavo, že stranu zakladal ako divíziu svojho podniku – vtedy odstúpil z vlády a stal sa šéfom poslaneckého klubu strany. Vzápätí ho dvaja členovia klubu – J. Škárka a Kristýna Kočí – obvinili z toho, že si kupoval ich politickú podporu úplatkami. Po roku od podania žaloby prvostupňový súd odsúdil J. Škárku za podvod a V. Bártu za úplatok. Sudca Ján Šott skonštatoval, že obžalovaný V. Bárta sa usvedčil vlastnou výpoveďou, lebo sám „opísal všetky skutočnosti, ktoré zakladali skutkovú podstatu jeho trestného činu“. Sudca sa vyrovnal aj s námietkou, že také konanie je v politike úplne bežné. Jeho veta má nielen českú platnosť: „Nemožno pripustiť myšlienku, že trestné právo sa musí zastaviť pred bránou politiky a že konanie, ktoré je na akejkoľvek inej úrovni ľudského života postihované trestným zákonom a trestané, sa od určitého postavenia páchateľa stáva beztrestným.“
V. Bárta sa vzdal funkcie šéfa poslaneckého klubu a pozastavil členstvo v strane. Volaniu po tom, aby sa vzdal aj poslaneckého mandátu, zatiaľ odoláva.
