Keďže bezpečnosť je citlivá sféra a je jednou z oblastí, v ktorých sa členské štáty zdráhajú vzdať svojich výsadných práv, je vnútorný trh EÚ značne roztrieštený a rozdelený štátnymi či dokonca regionálnymi záujmami. Aj preto Európska komisia navrhla akčný program na podporu európskeho bezpečnostného priemyslu, ktorý je jedným zo sektorov s najväčším potenciálom rastu a zamestnanosti. To by mu malo umožniť rozvoj a naďalej vyrábať vysokokvalitné bezpečnostné produkty.
Bezpečnostný trh možno zhruba rozčleniť na niekoľko sektorov: bezpečnostnú ochranu civilného letectva, ochranu námornej dopravy, bezpečnosť hraníc, ochranu kritickej infraštruktúry, protiteroristické spravodajstvo (vrátane kybernetickej bezpečnosti a komunikácie), ochranu fyzickej bezpečnosti, krízové riadenie a ochranné odevy.
Súčasťou tohto odvetvia sú aj súkromné bezpečnostné služby zaoberajúce sa najmä strážnou službou a detektívnymi službami, ktoré vykonávajú ako podnikanie. Do ich pôsobnosti však patrí aj vlastná ochrana, technická služba na ochranu majetku a osôb aj odborná príprava a poradenstvo strážnej a detektívnej služby.
Zákonný rámec
Prvé bezpečnostné služby začali vznikať po zmene spoločenských pomerov v roku 1989. Ich počiatočné zameranie sa orientovalo na ochranu právnických a fyzických osôb a ich majetku. Pred schválením a účinnosťou zákona č. 379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb sa táto činnosť vykonávala ako koncesná živnosť v súlade so živnostenským zákonom. Praktická aplikácia zákona však poukázala na jeho nedostatky.
Napríklad odbornú prípravu a poradenstvo mohla prevádzkovať osoba, ktorá dosiahla stredoškolské vzdelanie, a tieto činnosti mohli vykonávať osoby, ktorých odborná príprava spočívala v úspešnom vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Teda odborný poradca nemusel mať ukončené ani základné vzdelanie.
SBS mal už starý Rím
V histórii ľudstva mala ochrana majetku a osôb dôležitú úlohu. Antický Rím mal na to svojich praetoriánov, feudálne Japonsko kastu samurajov. Išlo o elitné jednotky, ktorých prvoradou úlohou bolo strážiť dôležité miesta a hlavne ochraňovať vybrané osoby.
Keď rakúsky panovník Karol VI. v roku 1721 vydal dekrét o vzniku bezpečnostnej služby, ktorej hlavnou úlohou bolo „bdieť nad obchodom a cťou občanov cisárskeho mesta Viedeň“, vytvoril základ neskoršej Sicherheitswache (viedenskej mestskej polície). Mestskí strážnici slúžili len v noci od uzavretia mestských brán do ich otvorenia, ale až tak sa nelíšila od súčasných členov bezpečnostnej služby, ktorí v nočných hodinách robia pochôdzky okolo zvereného objektu.
Ďalším krokom vo vývoji bezpečnostných služieb boli tzv. drábi z čias Uhorského kráľovstva. Plnili úlohu bezpečnostných a poriadkových orgánov, kým policajné úlohy plnila pôvodne stoličná a župná moc. Až cisár Jozef II. zriadil štátnu políciu, ktorá však bola po jeho smrti zrušená. V roku 1849 založil štátnu políciu monarchistický minister vnútra Alexander Bach. Úlohou tejto polície bolo prenasledovanie revolucionárov a politických odporcov monarchie, avšak aj vyšetrovanie kriminálnych prípadov, lúpeží a vrážd.
Koncesné listiny na prevádzkovanie technickej služby udeľovali živnostenské úrady po vyjadrení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k spoľahlivosti žiadateľa a zodpovednej osoby. Tieto predpoklady sa však posudzovali inak podľa zákona o súkromných bezpečnostných službách a inak podľa živnostenského zákona. Tak sa stalo, že pod hlavičkou SBS vystupovali aj niektorí výpalníci (známy prípad Černák).
Ďalšia novela zákona o súkromných bezpečnostných službách by musela byť rozsiahla a zneprehľadňovala by zákon. Aj z toho dôvodu bolo vhodnejšie a účelnejšie prijať nový zákon, ktorý upravil celú oblasť komplexne. V súčasnosti tak upravuje činnosť súkromných bezpečnostných služieb zákon č. 473/2005 Z.z. z 23. septembra 2005 (o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Upravuje aj funkciu štátneho dozoru v oblasti súkromných bezpečnostných služieb, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Kontrolu vo svojej pôsobnosti vykonáva krajské riaditeľstvo.
Podľa tohto zákona subjekt štátneho dozoru je splnomocnený vykonať štátny dozor v plnom rozsahu u právnickej alebo fyzickej osoby bez rozdielu na to, či táto osoba má alebo nemá udelenú licenciu, ak prevádzkuje služby, ktoré svojím obsahom spĺňajú kritériá určené týmto zákonom pre bezpečnostnú alebo technickú službu. Cieľom štátneho dozoru je spoľahlivo zistiť skutkový stav a porovnať ho so stavom požadovaným zákonom. Na základe toho má vydať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
Počet licencií a zamestnancov SBS na Slovensku
PRAMEŇ: Úrad súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného zboru
Stavovská organizácia
Bolo otázkou času, kedy vznikne záujmové združenie, ktoré by združovalo občanov, živnostníkov, podnikateľov, organizačných jednotiek firiem i samostatných firiem, vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa zaoberajú niektorou z činností bezpečnostného priemyslu. Združenie ochrany majetku a osôb, v súčasnosti Slovenská komora súkromnej bezpečnosti – SKSB, vzniklo 18. marca 1996. Zakladajúcich členov bolo 42 firiem. V súčasnosti má komora 61 členov, ktorí však zamestnávajú viac než 30 percent z celkového počtu osôb pracujúcich v bezpečnostnom priemysle Slovenska. Je samostatnou právnickou osobou v zmysle ustanovení zákona o združovaní občanov.
Ako TRENDU povedal generálny tajomník komory Ivan Fiala, cieľom združenia od jeho založenia bolo a aj naďalej zostáva, že bude na jednej strane garanciou pre klientov požadujúcich služby v oblasti ochrany majetku a osôb na kvalitnej úrovni v zmysle platných noriem a predpisov a na druhej strane bude oporou pre svojich členov pri riešení ich problémov spojených s profesionálnou činnosťou.
SKSB sa za 20 rokov svojej existencie stala reprezentantom svojich členov nielen v SR, ale aj v európskych krajinách. Od roku 2001 do roku 2008 bola SKSB členom Confédération Européene des Services de Securité – Európskej konfederácie bezpečnostných služieb. Pred desiatimi rokmi sa spolu s organizáciami bezpečnostného priemyslu Vyšehradskej štvorky stala zakladajúcou organizáciou Klubu organizácií európskeho bezpečnostného odvetvia – European Security Branch Organisations Club – ESBOC.
SBS na Slovensku
Najstaršiu mestskú políciu na území dnešného Slovenska malo slobodné kráľovské mesto Pezinok. Postupne vznikali mestské polície v kráľovských mestách Kremnica, Spišská Nová Ves a Poprad. Vo vtedajšom Prešporku vyšla prvá úradná vyhláška o organizácii mestskej polície 11. januára 1839. Po rozpade Rakúsko-uhorska v októbri 1918 a vytvorení Československej republiky zostali na území Slovenska v platnosti všetky uhorské zákony upravujúce otázky štátnej a verejnej bezpečnosti – pôsobnosť bezpečnostných služieb bola rozdelená medzi štátnu políciu a žandárstvo.
Keď došlo v marci 1939 k rozbitiu Československej republiky a vzniku slovenského štátu, došlo aj k čiastočným zmenám v bezpečnostnom aparáte. V januári roku 1940 vznikla Ústredňa štátnej bezpečnosti, ktorá bola vrcholným orgánom bezpečnosti a priamo podliehala ministrovi vnútra. Po skončení druhej svetovej vojny došlo k obnoveniu Československej republiky. Slovenská národná rada rozpustila staré žandárske organizácie a ustanovila novú organizáciu bezpečnostnej služby na Slovensku. Bol zriadený organizačný zbor pre bezpečnostnú službu nazvanú Národná bezpečnosť.
Zmenou spoločenských podmienok po roku 1989 došlo k výraznému zvýšeniu osobnej slobody občanov Slovenska. Lenže to prinieslo aj značný nárast kriminality. V súvislosti so zavedením súkromného vlastníctva sa objavil dovtedy neznámy druh kriminality – výpalníctvo. Skupinky výpalníkov ponúkali „ochranu“ za pravidelné platby. Ak vlastník nebol ochotný takúto ochranu prijať, bolo mu demonštrované, čo by sa mohlo stať, ak ochranu odmietne.
Často došiel majiteľ k ujme nielen na majetku, ale aj na zdraví. Ukázalo sa, že aj keď jednou z úloh Policajného zboru je chrániť život a bezpečnosť osôb a majetku, nie vždy ju dokázal splniť. V prípade, že sa majiteľ obrátil na orgány polície, mohla mu byť poskytnutá dočasná ochrana. Ak nedošlo k incidentom v čase ochrany, policajné jednotky sa stiahli.
Vzápätí výpalníci urobili z majiteľa odstrašujúci príklad pre ostatných. Prax ukázala, že činnosť štátnych inštitúcií bez zapojenia neštátnych inštitúcií a samotných občanov je málo účinná, ekonomicky náročná a bez očakávaného efektu. Došlo k zhode, že kto vlastní majetok, musí si ho aj sám chrániť. Na základe týchto skutočností začali vznikať prvé súkromné bezpečnostné služby aj na Slovensku.
