Pridlhé súdne konania by mal od júla skrátiť nový Civilný sporový poriadok. Prijala ho vláda Roberta Fica ako jednu z kľúčových zmien v oblasti rezortu spravodlivosti. Nahradila viac než päťdesiat rokov starú právnu normu, ktorá platila ešte z čias socializmu a mnohokrát sa novelizovala.
Tvorcovia nového Civilného sporového poriadku si od neho sľubujú, že zúži priestor na špekulácie, prieťahy a prispeje k spravodlivejšiemu a rýchlejšiemu rozhodovaniu na súdoch.
Princíp právnej istoty
Partnerka právnickej kancelárie Ružička Csekes advokátka Šarlota Štosová hovorí, že novoprijatý procesný kódex Civilný sporový poriadok si kladie ambíciu zmeniť súčasný stav súdneho konania a rozhodovania na princípoch arbitrážneho poriadku. Má za cieľ priblížiť sa ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, a to za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov k súdnemu konaniu.
Rekodifikovaný procesný kódex obsahuje základné princípy, podľa ktorých majú súdy konať a rozhodovať spory a vykladať novoprijatý zákon, okrem iného aj zdôrazniť princíp právnej istoty. „Každý môže legitímne očakávať, ako bude rozhodnutý jeho spor v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe,“ uvádza.
Strany majú v spore rovnaké postavenie, súd je viazaný ich návrhom a tvrdeniami. Výnimku z tohto pravidla predstavujú spory s takzvanou slabšou stranou, napríklad spotrebiteľské, pracovnoprávne a diskriminačné, v ktorých väčšiu ochranu požíva slabšia strana.
Zdroj: Maňo Štrauch
K zrýchleniu majú prispieť viaceré novoprijaté inštitúty. Strany sporu sú povinné predložiť súdu dôkazy, navrhnúť vykonanie dôkazov a uviesť svoje tvrdenia v rámci procesného útoku a obrany včas. To znamená bezodkladne po tom, ako sú im známe. Na neskôr predložené dôkazy alebo tvrdenia súd nemusí prihliadnuť. Môže pritom určiť záväzné lehoty na niektoré procesné úkony. „Neúplné alebo nezrozumiteľné podanie môže súd odmietnuť, pokiaľ strana podanie nedoplní alebo neopraví v lehote stanovenej súdom,“ konštatuje Š. Štosová. Dodáva, že ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení je zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na jej späťvzatie.
Súd môže nariadiť predbežné prerokovanie sporu. Pokiaľ takéto prerokovanie nariadi, musí stranám uviesť, ktoré tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nie a aké dôkazy vykoná. Na predbežnom prerokovaní môže rozhodnúť vo veci samej.
Strany majú v spore rovnaké postavenie, súd je viazaný ich návrhom a tvrdeniami
K hospodárnosti konania môže viesť písomný výsluch svedka. Súd môže stanoviť, aby na jeho otázky svedok odpovedal písomne. Trovy s tým spojené pritom znáša strana, ktorá svedka navrhla.
Iný priebeh, pri ktorom sa dajú očakávať osobitné procesné postupy, budú mať spory so slabšou stranou. Súd bude mať podľa Š. Štosovej takzvanú dôkaznú iniciatívu. To znamená, že aj bez návrhu môže zabezpečiť dôkazy tak, aby dokázal spravodlivo rozhodnúť spor s prihliadnutím na materiálnu pravdu spornej veci.
Slabšia strana môže predkladať dôkazy až do rozhodnutia súdu o skončení dokazovania. Najmä preto, že v sporoch so slabšou stranou neplatí koncentrácia konania, ktorú v ostatných civilných sporoch Civilný sporový poriadok výrazne akcentuje. Výnimkou je, ak spotrebiteľa zastupuje advokát.
Zmeny v odvolacom konaní
V odvolacom konaní súd zopakuje dokazovanie v prípade nesprávnych skutkových zistení súdom prvého stupňa. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, pokiaľ ich prvostupňový súd nevykonal. Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak bolo prvostupňové rozhodnutie už raz zrušené odvolacím súdom.
Dovolanie sa dá odôvodniť tým, že došlo k niektorej procesnej chybe konania. Napríklad k tomu, že bol súd nesprávne obsadený, či preto, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je tiež možné odôvodniť tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Ide o prípady, ak odvolací súd potvrdí alebo zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo v praxi dovolacieho súdu nebola otázka riešená, alebo je rozhodovaná rozdielne.
Šarlota Štosová Zdroj: Milan David
„Zavádza sa procesná sankcia za neprípustné alebo nedôvodné dovolania, pokiaľ súd rozhodoval o dovolaní v tej istej veci aspoň v piatich prípadoch skoršieho dovolania tej istej strany. A to päťsto eur advokátovi, ktorý dovolanie podpísal,“ konštatuje Š. Štosová. Štát tak chce predchádzať hromadným dovolaniam, ktoré zaplavili v poslednom čase Najvyšší súd.
Ak bolo porušené právo na spravodlivý proces alebo rozhodnutie súdu trpí chybami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné, môže podať dovolanie generálny prokurátor v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Aké sú lehoty
Nový Civilný sporový poriadok sa použije na všetky konania, teda aj na tie, ktoré sa začali pred termínom jeho účinnosti 1. júla 2016. Na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového priadku sa neuplatnia ustanovenia o predbežnom prerokovaní sporu, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Pomalé súdy
Keď koncom roka 2014 schvaľovala vláda rekodifikáciu, vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec ju nazval vianočným darčekom pre všetkých občanov. Tvrdil, že „prináša celý komplex zmien, ktoré majú zrýchliť, zjednodušiť a skvalitniť civilné konanie na úplne novú úroveň. Mali by znamenať vážny posun vpred.“
Posun vpred by sa žiadal, najmä pokiaľ ide o pomalosť slovenského súdnictva. Agentúra TASR nedávno informovala, že slovenská justícia sa vlani opäť spomalila. Výnimkou je iba rozhodovanie o trestných veciach. Štatistiku o priemernej dĺžke súdneho konania na Slovensku zverejnil rezort spravodlivosti.
V roku 2015 sa predĺžilo rozhodovanie v občianskoprávnych sporoch, v obchodných sporoch i priemerná dĺžka konania vo veciach starostlivosti o maloletých. Pokračuje tak niekoľkoročný negatívny trend. Aj vlani trvalo najdlhšie súdom rozhodovanie obchodných sporov – v priemere až 15,8 mesiaca. Dĺžka obchodných sporov pritom narastá nepretržite od roku 2011, keď bola iba 13,7 mesiaca. Najviac sa minulý rok zhoršilo rozhodovanie súdov v občianskoprávnych veciach – priemerná dĺžka je 14,4 mesiaca. V prípade trestných vecí sa súdom podarilo dosiahnuť deväťročné minimum. Trestný spor trval v priemere 4,4 mesiaca. Predvlani bola priemerná dĺžka 4,5 mesiaca. Európska komisia uviedla, že hromadenie nevybavených prípadov na slovenských súdoch v občianskych a obchodných veciach môže viesť k preťaženiu súdneho systému.
Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016: