Voľby, v ktorých si sudcovia vybrali zástupcov do Súdnej rady, ešte nikdy neboli tak ostro sledované ako minulý týždeň. Ak prvé hlasovanie v roku 2002 či druhé o päť rokov neskôr si letmo všimli len tlačové agentúry, teraz to bola jedna z hlavných mediálnych udalostí minulého týždňa.
Dôvod, pre ktorý sa voľby sudcov do rady dostali na titulky novín, je evidentný: dramaticky sa zvýšil počet ľudí, ktorí už vedia, aké dôležité je, kto sa dostane do Súdnej rady. Vedia to „vďaka“Štefanovi Harabinovi a jeho ľuďom v nej.
Beznádejná rada
V roku 2007 sudcovia zvolili svojich ôsmich zástupcov tak, že o dva roky neskôr spolu s nominantmi parlamentu, vlády i prezidenta, Súdna rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu i šéfa rady Štefana Harabina, ministra spravodlivosti v kabinete Roberta Fica. Sudcovia v rade potom dlhé roky jednomyseľne podporovali všetko, čo v nej predseda urobil alebo predložil. Dôsledky boli natoľko tristné, že ich nemohla prehliadnuť ani široká verejnosť.
Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu a šéf Súdnej rady konal tak, ako keby sa ho zákony netýkali. Keď ho po výmene vlády prestala chrániť politická moc, ukázalo sa, v čom všetkom pochybil. Ako predseda súdu postupoval svojvoľne pri prerozdeľovaní už pridelených spisov a menil personálne zloženie senátov v už pridelených veciach, čím maril právo účastníkov súdneho konania na zákonného sudcu.
S verejnými prostriedkami nakladal takým spôsobom, že potom opakovane bránil tomu, aby ministerstvo financií vykonalo kontrolu na Najvyššom súde. Z „jeho“ Súdnej rady vzišla pokútna iniciatíva, aby sudcovia hromadne podávali diskriminačné žaloby, ktorými sa domáhajú obrovskej finančnej satisfakcie za to, že iba sudcovia Špeciálneho súdu poberali špeciálny funkčný príplatok. Ako šéf Najvyššieho súdu Š. Harabin otvorene podporoval, aby žalujúci sudcovia odškodnenie naozaj dostali. Za toto všetko čelí štyrom disciplinárnym konaniam na Ústavnom súde.
Členovia Súdnej rady v ničom svojho predsedu nekorigovali. Neopravili ani rozhodnutia, ktorými – v rozpore so zákonom – sudcom dočasne pozastavili výkon ich funkcie. Harabinova rada asistovala pri tom, keď sa 14 disciplinárnych konaní zmenilo na prostriedok zastrašovania a šikanovania sudcov, ktorých predseda považoval za nepriateľov. Súdna rada, politicky a lobisticky stvorená Š. Harabinom, nevyriešila žiadny problém súdnictva, lebo sama bola jeho vážnym problémom. Vďaka tomu nemalá časť verejnosti chápe, že bez zmien v zložení rady sa nemoc tretej moci vyliečiť nedá.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
