Sucho sa stáva normou a ohrozuje poľnohospodárstvo. Bez masívneho zavlažovania neprežije

Ak bolo doposiaľ sucho a jeho vplyv na poľnohospodárstvo témou na umiestnenie zväčša niekde v druhej polovici večerných televíznych novín, vo svetle možnej potravinovej krízy by sa o ňom malo hovoriť ako o hrozbe porovnateľnej s aktuálnou koronakrízou. Práve pandémia koronavírusu v kombinácii so suchom v celej Európe spôsobila reálne obavy, že globálny obchod a presun potravín medzi krajinami sa naruší. Je už všeobecne známe, že Slovensko nie je potravinovo sebestačné ani na 40 percent a denne k nám aj základné suroviny priváža asi 700 kamiónov zo zahraničia.

Hrozbu zastavenia dodávok potravín si uvedomuje aj vláda, ktorá si v oblasti pôdohospodárstva dala ako prioritný cieľ zvýšenie potravinovej sebestačnosti. Správa štátnych hmotných rezerv ide aktuálne razantne rozšíriť druh a objem skladovaných základných potravín. Pre prípad, že sa dodávky niektorých z nich na niekoľko mesiacov prerušia. To už je však téma potravinovej bezpečnosti, teda predchádzania hladu na určitý krátky čas. Sucho sa však v Európe vyskytuje už pravidelne a trvá čoraz dlhšie. V apríli tohto roku ho navyše sprevádzali mimoriadne teplotné rozdiely.

Sucho sa stáva normou

Sucho sa v našich klimatických podmienkach vyskytovalo aj v minulosti, ale aby prichádzalo pravidelne toľko rokov za sebou, s tým už skúsenosti počas meteorologických meraní nemáme, hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorolgického ústavu. Výsledkom je, že z roka na rok klesá hladina podzemnej vody. „Nevytvára sa priestor na to, aby sa pôda mohla z predchádzajúceho sucha spamätať a aby sa darilo pestovaniu plodín tak ako v minulosti. Naopak, každý rok sa tie dôsledky suchých období prejavujú čoraz negatívnejšie.“

Pšenica je takmer úplne vysušená, jačmeň ani nebudeme kosiť, ten je vyschnutý na tabak.