Prvý článok v slovenskej tlači, ktorý upozornil na skutočnosť, že Š. Harabin po opätovnom nástupe do funkcie šéfa Najvyššieho súdu prelamuje zákonom i ústavou chránené právo na zákonného sudcu, priniesol týždenník TREND už v marci 2010 (TREND 10/2010). Redaktor Pavol Kubík k tomuto záveru dospel po analýze opatrení, ktoré staronový predseda súdu prijal už v roku 2009. Autor sa opieral aj o stanoviská viacerých renomovaných právnikov – Radoslava Procházku, Jozefa Vozára i stanovisko advokátskej kancelárie Ernesta Valka, ktorí sa zhodli v dvoch veciach. Najskôr v tom, že „odňať pridelenú vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok“. A potom aj v názore, že postup Š. Harabina taký nebol. Predseda Najvyššieho súdu vtedy oznámil že za články v týždenníku TREND žiada odškodnenie vo výške 200-tisíc eur.
V lete 2010 sa téme intenzívne venovala aj Aliancia Fair-play (AFP). Jej analýzy pripomínali, že aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu v januári 2010 prijala uznesenie, že opatrenie č. 852/2009, ktoré vydal predseda Š. Harabin, je nezákonné. Toto uznesenie predseda súdu odmietol rešpektovať. Naďalej a opakovane konal svojvoľne, čím – podľa AFP – hrubým spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. V reakcii na sériu právnych analýz AFP podal Š. Harabin trestné oznámenie na jej riaditeľku AFP Zuzanu Wienk.
Hoci Š. Harabin nemal žiaden relevantný dôvod, aby sa mohol domnievať, že svojím postupom nespôsobí porušenie práva na zákonného sudcu, v auguste a septembri 2010 prijal ďalšie opatrenia, o ktorých dva senáty Ústavného súdu vyhlásili, že v ich dôsledku došlo k porušeniu práva. Ak Š. Harabin konal v dobrej vôli, tak tým odhalil takú mieru nekompetentnosti, ktorá ho diskvalifikuje na riadiaci post v justícii. Ak v dobrej vôli nekonal, tak ho to kvalifikuje ako podozrivého z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.
