Štyri prípady premiérovho obľúbeného prezidenta

Policajná profesionalita nemôže byť selektívna. Musí byť prítomná všade a vo všetkom. Policajný profesionál bezpodmienečne dodržiava zákon a drží sa zákonných postupov. Za každých okolností napĺňa poslanie polície – odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. T. Gašpar má však ako policajný funkcionár vo svojom „portfóliu“ aj prípady, v ktorých je možné o jeho špičkovej profesionalite úspešne pochybovať.

Smerom k premlčaniu

V čase, keď bol generálnym riaditeľom Plastiky Nitra Ľubomír Jahnátek a členom jej predstavenstva Juraj Široký, neznámy páchateľ spôsobil akciovej spoločnosti škodu za viac ako 62 miliónov korún. Neznáma osoba totiž v roku 1997 vypracovala zmluvy o sprostredkovaní pre firmy sídliace na Cypre a Britských Panenských ostrovoch a tie boli na návrh nezisteného člena predstavenstva schválené. Ľ. Jahnátek ich ako generálny riaditeľ podpísal.

Polícia sa začala prípadom zaoberať v roku 2002, teda za vlády Mikuláša Dzurindu. Dospela k záveru, že zahraniční „sprostredkovatelia v skutočnosti tieto služby nikdy nevykonali a nesplnili ani časť z deklarovaných služieb“. Peniaze z Plastiky odišli do zahraničia na rovnakú adresu, na akej sídlila firma zapojená do „harvardských“ podvodov Viktora Koženého. Je známe, kto s ním podnikal.

V roku 2012 sa ako čerstvý prezident polície sa posťažoval sám na seba za to, čo nespravil v roku 2006 v kauze Gorila

V roku 2006 prevzal prípad Úrad boja proti korupcii, ktorý vtedy viedol T. Gašpar. Ako napísal Jozef Šátek, Gašparov predchodca vo funkcii, „už vtedy bolo každému znalému veci jasné, že je treba zrýchliť konanie a prerušiť premlčaciu lehotu, ktorá sa blížila k 23. 1. 2007, a to vznesením obvinenia konkrétnym osobám“. Lenže to sa nestalo, hoci podľa J. Šáteka „už priebežné výsledky vyšetrovania pred uplynutím premlčacej lehoty umožňovali vzniesť konkrétnym osobám obvinenie“.

Keď sa pred voľbami v roku 2010 začalo o prípade hovoriť, T. Gašpar sa pokúsil zmierniť negatívny ohlas premlčania tvrdením, že