Štvrť milióna eur za utečenca. Solidárny príspevok, pokuta či trest?

Aspoň takto vysvetlil novinárom prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans spôsob, ako komisia došla k tomu, že práve štvrť milióna eur navrhne ako sumu, ktorou sa budú môcť členské krajiny EÚ dočasne vyplatiť z povinnosti prijať jedného žiadateľa o azyl z iného únijného štátu v rámci novonavrhnutého mechanizmu krízového prerozdeľovania.

Peniaze si v predstave komisie totiž nemá nechať únijný rozpočet, ale majú putovať do tej členskej krajiny, ktorá dotyčného utečenca nakoniec reálne prevezme. A pokrývať majú výdavky na také veci, ako je bývanie a zvýšené nároky na školské či zdravotnícke systémy.

Preto ide, ako uvádza tlačová správa a ako nezabudol novinárom vysvetliť F. Timmermans, o „solidárny príspevok“. Keď som o pláne pred jeho uverejnením hovoril mimo záznamu s ľuďmi z komisie, padali však vcelku bez obalu slová o „pokute“ či treste pre tie krajiny, ktorým sa do prijímania žiadateľov o azyl v rámci nového plánu nebude chcieť.

Komisia v stredu prišla s návrhom reformy dublinského systému, teda pravidiel, podľa ktorých sa v Európskej únii určuje, ktorá krajina je zodpovedná za podanú žiadosť o azyl. Reforma zachováva súčasné pravidlo, že – až na výnimky, napríklad pri zlučovaní rodín – žiadosť rieši ten štát bloku, kde žiadateľ po prvýkrát vstúpil na územie EÚ.

Doplnený je však o krízový mechanizmus, v materiáloch komisia zložito vysvetľovaný pomocou percent a „referenčných hodnôt“. V zásade znamená, že každý štát bude po určitom období sledovania štatistík vedieť, koľko žiadostí o azyl môže bez problémov zvládnuť. Súčasťou tejto úvahy bude aj bohatstvo štátu a počet jeho obyvateľov.

Vo chvíli, keď niektorá z členských krajín v určitom časovom úseku bude musieť vybavovať o polovicu viac žiadostí, než by bez ťažkostí zvládala, budú všetci ďalší žiadatelia automaticky