Generálny riaditeľ spoločnosti JAVYS Pavol Štuller hovorí o vyraďovaní atómových elektrární na Slovensku a o perspektíve celého biznisu v globálnom meradle pri postupnom ukončovaní prevádzky jadrových reaktorov vo svete.
Kedy sa začala cesta Slovenska k atómovej energii?
Československý príbeh jadrovej energetiky sa začal v päťdesiatych rokoch, keď sa rozhodlo, že Československo sa zúčastní na svetovom programe využitia jadrovej energetiky na mierové účely. Zvolila sa na to lokalita Jaslovských Bohuníc, kde sa postavila atómová elektráreň A1.
Tento príbeh však asi nebol úplne plynulý?
Áno, v 70. rokoch zaznamenala elektráreň dve prevádzkové udalosti, ktoré viedli k rozhodnutiu už neobnovovať prevádzku. Následne sa rozhodlo o odstavení bloku A. Napriek neúspechu tohto projektu z pohľadu prevádzky to bola veľmi významná škola pre všetkých československých odborníkov a to sa následne pretavilo do skúseností pri výstavbe jadrovej elektrárne V1 a následne V2. Čiže aj keď tento projekt nebol z pohľadu prevádzky úspešný, vychoval celú jednu generáciu, ktorá neskôr vedela bezpečne a spoľahlivo prevádzkovať atómové elektrárne.
Čo sa potom dialo s touto odstavenou elektrárňou?
Slovenské elektrárne pokrývali činnosť vyraďovania jadrovej elektrárne, no keď sa rozhodovalo o privatizácii Slovenských elektrární, podmienkou kupujúceho bolo, aby sa takéto aktíva vyradili z balíka, ktorý prechádza do súkromných rúk, a zostali v zodpovednosti štátu. Čiže štát musel riešiť, akým spôsobom bude pokračovať v manažmente týchto historických záťaží. A to bol elementárny dôvod, prečo vznikol v určitom bode podnik JAVYS, ktorý mal ako stopercentná akciová spoločnosť pod gesciou ministerstva hospodárstva za úlohu starať sa o vyraďovanie jadrových elektrární na Slovensku, primárne jadrovej elektrárne A1.
Kedy sa začalo a kedy sa má ukončiť vyraďovanie A1?
A1 bola síce odstavená v sedemdesiatych rokoch, ale vyraďovacie práce sa oficiálne začali až v roku 1994. Ukončenie procesu je plánované do roku 2035, pričom je rozdelené do niekoľkých etáp. Momentálne sme v tretej až vo štvrtej etape realizácie, v ktorej sa už dostávame bližšie k reaktoru a už začíname vyraďovať a spracovávať kritickejšie časti celej elektrárne.
Takže vyraďovanie je dlhodobý proces na niekoľko dekád?
Určite áno.
Je to rozdiel oproti vyraďovaniu havarovaných reaktorov?
Jednoznačne áno. Treba si uvedomiť dva zásadné koncepty pri projektoch vyraďovania. Buď vyraďujete jadrovú elektráreň, ktorá nemala žiadnu prevádzkovú haváriu, ako je blok V1, alebo sú to zariadenia, ktoré mali prevádzkovú udalosť. Vtedy je vyraďovanie, samozrejme, omnoho komplikovanejšie už len preto, že kontaminácia sa mohla rozšíriť aj do tých častí elektrárne, kde pôvodne nemala byť. Takže celý projekt vyraďovania jadrovej elektrárne A1 je veľkou školou pre všetkých našich odborníkov a inžinierov, pretože úlohy v rámci vyraďovania sú omnoho komplexnejšie.
Museli sme vychovať vlastných odborníkov na túto problematiku?
Vyraďovanie po havárii bolo v rukách českých a slovenských odborníkov. Absolútne gro týchto činností buď realizovali priamo Slovenské elektrárne, neskôr JAVYS, alebo slovenská dodávateľská sféra. Čiže naozaj vyrástla celá jedna generácia ľudí, odborníkov práve v oblasti vyraďovania jadrových zariadení.
Keďže ide o jednu z prvých negatívnych udalostí v jadrovej energetike na svete, získalo tým Slovensko väčšiu expertízu ako ostatné krajiny?
Určite áno. Charakter udalosti bol našťastie omnoho menší ako vo Fukušime či v Černobyli. Všetky krajiny, ktorým sa také niečo stalo, či už išlo o Československo, Spojené štáty, Rusko, alebo naposledy Japonsko, museli na situáciu reagovať a na tom projekte sa učiť. Slovensko na projekte získalo know-how, ktoré by sme mohli predať mnohým vyspelým krajinám čeliacim podobným problémom, akým sme kedysi čelili my.
Asi nemusíme hovoriť iba o vyraďovaní reaktorov, kde sa stala nejaká udalosť, ale v podstate aj funkčných atómových elektrární, ktorých životnosť sa končí.
Teraz prichádza obdobie, keď bude vyraďovanie veľmi zaujímavý biznis. Len v krajinách Európy sa má do roku 2040 vyradiť zhruba 165 energetických a zhruba 60 výskumných reaktorov. Trhový potenciál bude do roku 2050 asi dva a pol miliardy eur ročne, čo je obrovský balík peňazí. Vyraďovanie je jediný segment jadrového trhu, ktorý má obrovský potenciál rastu. Nemecko vyradilo celú flotilu reaktorov, vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve mnohé dožívajú. Vyraďuje sa aj na Slovensku, v Litve, Bulharsku či Rusku.
Vnímate túto situáciu ako príležitosť?
Je to možnosť presadiť sa a predať skúsenosti, ktoré sme získali na Slovensku. Ak by sme mali ambíciu si z toho koláča ukrojiť len niekoľko desiatok miliónov, je to niečo, čo posúva celý tento sektor na Slovensku na úplne inú úroveň. Čiže pre nás je mimoriadne dôležité, aby sme na jednej strane úspešne dokončili všetky projekty, ktoré máme rozrobené a pre ktoré bol JAVYS primárne založený, na druhej strane, aby sme si z pohľadu krajiny zodpovedali otázku, či chceme z tohto obrovského koláča niečo získať.
Vyraďovanie zahraničných jadrových elektrární by teda mohol byť nový biznis?
Určite áno. Treba si uvedomiť, že inžiniersky konzulting je náročná činnosť z pohľadu ľudských zdrojov. To znamená, že musíte mať naozaj odborníkov, ktorí prídu ku klientovi a napasujú svoje skúsenosti na jeho výzvy. Väčšinou to realizujú veľké nadnárodné firmy, ale my máme skúsenosti práve so spoluprácami s takýmito nadnárodnými firmami. Vieme, ako fungujú, a dokážeme s nimi spolupracovať. To znamená, že pri takýchto veľkých projektoch sa môžeme spájať s firmami zo západnej Európy a dodávať takéto komplexné projekty spoločne.
- Pavol Štuller (45)
- Je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti JAVYS, a. s. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte manažmentu City University of Seattle. Postgraduálne študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. V rokoch 1998 – 2006 pracoval ako projektový manažér v Slovenských elektrárňach. V rokoch 2006 – 2008 pracoval v spoločnosti JAVYS na pozícii riaditeľa kancelárie generálneho riaditeľa, predstavenstva a dozornej rady. Od roku 2008 pracoval v spoločnosti AMEC Foster Wheeler (Clean Energy) SR a ČR ako managing director. V rokoch 2015 – 2018 bol predsedom dozornej rady spoločnosti Amec Foster Wheeler Romania. V rokoch 2008 – 2020 súbežne pôsobil ako generálny riaditeľ pre strednú Európu v spoločnosti Wood Nuclear Central and Eastern Europe (Decommissioning).
