Štuller: Momentálne sa hrá o budúcnosť. Cieľ vojny na Ukrajine je rozbitie Európskej únie

Pavol Štuller, generálny riaditeľ spoločnosti JAVYS, je dlhodobo zástancom myšlienky, aby sa štát stal vlastníkom energetickej infraštruktúry. Súčasná energetická kríza a dopyt po lacnej energii potvrdzujú dôležitosť tohto konceptu. V rozhovore aktualizuje svoje názory na zásadné kroky, ktoré by malo Slovensko, ale aj Európska únia v tomto smere vykonať.

Ako vnímate súčasné doslova šialené ceny energií?

Tieto ceny sú už neprijateľné nielen pre domácnosti, ale aj pre priemysel. Očakávam, že Európska únia sa spamätá a začne primárne riešiť túto otázku, pretože od nej sa odvíja aj budúcnosť samotnej Únie.

V našom nedávnom rozhovore ste povedali, že štát by mal byť vlastníkom energetickej infraštruktúry. Zdá sa, že posledné udalosti ukázali opodstatnenosť týchto úvah.

Energetika je veľmi úzko prepojená s politikou. Vojna na Ukrajine ukázala, že Európska únia nebola pripravená na vzniknutú situáciu. A stále nevidím reálne inštitucionálne rozhodnutie, ako riešiť túto krízu na celoúnijnej úrovni.

Z tohto pohľadu sa preto jednotlivé krajiny musia zamyslieť, akým spôsobom sú schopné túto elementárnu zložku ekonomiky regulovať. Cesta, ktorá k tomu vedie, je v prvom rade cez priamu kontrolu energetických zdrojov. Preto by sme sa mali na Slovensku zamyslieť nad tým, či nevytvoriť také predpoklady, aby štát mal priamu kontrolu nad výrobou elektrickej energie.

Momentálne takmer všetky subjekty v ekonomike chcú zastropovať ceny elektriny. Slovensko im to nedokáže ponúknuť inak ako tým, že sa bude snažiť dohodnúť so Slovenskými elektrárňami. Pritom zastropovanie cien funguje vo viacerých krajinách Európy. Mohol by takýto model fungovať aj na Slovensku?

Určite áno. Keby sme vytvorili štátnu spoločnosť, ktorá agreguje štátne aktíva a bude ich vedieť použiť napríklad na to, aby kryla pôžičky alebo výstavbu nového jadrového zdroja, je to pomerne rýchlo realizovateľné.

Spoločnosť JAVYS má prostredníctvom dcérskej spoločnosti JESS na starosti výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Projekt bude pripravený relatívne rýchlo a potom sa vláda bude musieť rozhodnúť, čo s tým.

Francúzske elektrárne ponúkajú domácim subjektom kritickej infraštruktúry elektrinu za fixnú cenu, ktorá je omnoho nižšia ako trhová cena. Mohlo by sa takéto niečo udiať aj v prípade, že by štát bol buď spoluvlastníkom, alebo vlastníkom takéhoto zdroja na Slovensku?

Keby sme boli v rovnakej situácii ako Francúzsko, čiže mali by sme výrobcu elektriny, ktorý je na tom ekonomicky dobre, štát by mal vytvorené dostatočné kapacity na to, aby to dokázal kompenzovať.

Krajiny, ktoré nedokážu vytvoriť akceptovateľný model pre ekonomiku a pre obyvateľstvo, budú za to niesť následky. Tí, ktorí si s tým vedeli poradiť tak, aby priemysel neskrachoval a aby domácnosti prežili, budú v omnoho lepšej situácii. Momentálne sa hrá o budúcnosť.

Keď hovoríme o priemysle, mnohým napadá Slovalco, ktoré muselo zatvoriť primárnu výrobu preto, že jednak nedostalo kompenzácie od štátu, ale zároveň nebola možnosť dohodnúť si s dodávateľom elektrickej energie dlhodobý kontrakt. Francúzsky model by túto situáciu dokázal riešiť?

Pravdepodobne áno, ale do toho vstupuje ekonomická sila štátu. To znamená, že ak je štát ekonomicky silnejší, spektrum priorít, ktoré si vie definovať aj v rámci priemyslu, je určite širšie. Ak je štát ekonomicky slabší, musí si špecifikovať priority.

Mnoho priemyselných činností sa bude musieť presmerovať naspäť do Európy. Ak tu však má priemysel fungovať, potrebuje nižšiu cenu elektrickej energie, čo si vyžaduje obrovské zdroje do vybudovania produkčnej kapacity. Má zmysel rozprávať o takýchto projektoch nielen v rámci Slovenska, ale v rámci celej Únie?

Situácia je ešte komplikovanejšia z toho pohľadu, že už riešime prvé dôsledky klimatickej krízy. To znamená, že už nerozhoduje len to, akým spôsobom majú byť uspokojené požiadavky priemyslu, ale aj to, aký energetický mix to musí byť, aby sme si zároveň nezhoršili klímu.

Čo sa týka globálneho hľadiska, je dôležité uvedomiť si, že primárny cieľ vojny na Ukrajine nie je samotná Ukrajina, ale rozbitie Európskej únie, ktorá z pohľadu Vladimira Putina predstavuje riziko. Ako prvý krok k tomu bude, keď sa štáty uzavrú do seba a povedia – my máme dosť elektriny a nedáme si ju, susedom nebudeme pomáhať. Myslím si, že toto je jeden zo strategických cieľov V. Putina. Na toto si musíme dávať obrovský pozor, pretože práve rozhodnutie, ako naložiť s balíkom energie, ktorý EÚ nakoniec bude mať k dispozícii, je rozhodujúce pre to, či Únia vôbec prežije.